Nebola nedeľa, ale pondelok. Parížski študenti a robotníci rozdávali letáky pred továrňou Citroënu. Tak ako mnohé iné v krajine, aj automobilový závod v ten deň štrajkoval. Už 13. mája 1968 niekoľko študentov a robotníkov automobilky založilo tzv. Akčný výbor Citroënu, ktorého cieľom bolo prepojiť okupácie univerzít a požiadavky študentov s okupáciami pracovísk a požiadavkami zamestnancov. Čítať ďalej…
Parížski študenti v máji 1968 obsadili Sorbonnu. Keďže neexistoval Twitter, posielali telegramy. Zachovali sa aj tieto štyri. Prvý smeroval do Československa k filozofovi Ivanovi Svitákovi (1925 – 1994). Druhý bol určený japonským rovesníkom, ktorí sa organizovali v skupine Zengakuren („Všejaponská liga študentskej samosprávy“). Adresátom posledných dvoch bolo politické vedenie dvoch najmocnejších stalinistických strán na svete – sovietskej a čínskej. Čítať ďalej…
Srbi nevedia robiť. Bulhari sú južania, tí sú leniví ako vši. Ukrajinci nemajú pracovné návyky. Rumuni, to sú takí Cigáni… a Cigáni, to je len samá prestávka a absencia. Ale zato Slováci, tí sú robotní! Čítať ďalej…
Aj týmto plagátom sa americké oceliarne snažili rozložiť štrajk, ktorý vypukol 21. septembra 1919. Všimnite si nápis „Choďte nazad do roboty“ v slovenčine. Medzi zamestnancami pittsburských oceliarskych fabrík bolo aj mnoho Slovákov, ktorí do USA prišli za prácou. Čítať ďalej…
Na Karmíne sa Volkswagenu venujeme dlhodobo v súvislosti s pracovnými podmienkami a kolektívnymi akciami jeho zamestnancov na Slovensku i inde. Automobilka, ktorá sa u nás hrdí titulom „top zamestnávateľ“, je však zároveň aktérom obrovského ekologického škandálu. Ako sa ukázalo, VW úmyselne klamal americké i európske úrady o množstve emisií, ktoré do ovzdušia vypúšťajú jeho automobily. Pozadie tejto aféry zachytáva prvá časť novej investigatívnej série „Dirty Money“ (2018) z produkcie spoločnosti Netflix. Čítať ďalej…
Vydavateľstvo americkej univerzity Massachussetts Institute of Technology (MIT) vydalo v apríli tohto roka knihu Komunizmus pre deti (Communism for Kids). Jej autorkou je Bini Adamczak z Berlína, členka koalície Intervencionistická ľavica. Knižka pôvodne vyšla v Nemecku už v roku 2004. Čítať ďalej…
Na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia sa mladému ruskému socialistovi Chaimovi Žitlovskému nepáčilo to, čo okolo seba videl. Zdalo sa, že židovskí obchodníci, úžerníci a krčmári vykorisťujú úbohého ruského sedliaka. A medzi najhorších patril jeho vlastný otec Josef. Chaim sa preto odsťahoval z domova. Vymyslel si ruské meno Jefim Osipovič a pridal sa s nadšením k revolučnej strane Narodnaja voľa – Vôľa ľudu. Čítať ďalej…
Jimmy Sommerville vyrastal v drsnej štvrti Glasgowa. Jeho otec bol pokrývač a matka pracovala v chemickej továrni. Jimmy už ako šestnásťročný začal pracovať vo farbiarni, kde sa z neho vysmievali ako z „malého buzíka“. Až raz toho mal plné zuby a spolu s kamarátom a týždennou výplatou vo vrecku naskočili na vlak do Londýna. Vtedy sa Jimmy podľa vlastných slov druhýkrát narodil. Čítať ďalej…
Koncom mesiaca si pripomenieme 132. výročie narodenia jedného z najvýraznejších architektov, ktorí pôsobili na Slovensku: Friedricha Weinwurma. Tento rok zároveň uplynie 65 rokov od jeho smrti na úteku pred fašizmom. Čítať ďalej…
Jednou z bizarnejších frakcií ruskej krajnej ľavice boli tzv. anarchisti-biokozmisti (niekedy nazývaní aj „biokozmisti-nesmrteľníci“). Táto skupina vznikla v roku 1921, v čase štátnych represií proti anarchistom po pohrebe anarchistického filozofa Pjotra Kropotkina. Anarchisti-biokozmisti síce deklarovali svoju podporu boľševickému vedeniu ruskej revolúcie, no zároveň oznámili aj svoj cieľ „zaviesť sociálnu revolúciu do medziplanetárneho priestoru“. Skupina mala miestne organizácie, no najviac členov mala v Moskve a Petrohrade. Vydávali časopis Nesmrteľnosť (Bezsmertie). Čítať ďalej…