Umenie

Všetky články označené štítkom

„Každý dokáže hrať. Každý dokáže improvizovať.“

Improvizačné divadlo má aj svoju radikálnu históriu. Jednou z jej postáv je Viola Spolin, ktorá verila, že divadlo dokáže robiť každý. Narodila sa v roku 1906 v Chicagu do rodiny ruských židovských emigrantov. Detstvo strávila pri dobrodružných hrách na staveniskách a opustených pozemkoch v štvrti Humboldt Park. Odmlada inklinovala k divadlu a opere. Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov pôsobila ako vedúca divadelného krúžku. Pri práci s deťmi imigrantov z chudobných štvrtí si uvedomila, že výučba klasických divadelných techník tu nedáva zmysel. Čítať ďalej…

Červená Viedeň po sto rokoch

V predvečer prvého mája sa vo Viedenskom múzeu začne nová výstava. Presne pred sto rokmi, v máji roku 1919 sa v Rakúsku konali prvé komunálne voľby po prvej svetovej vojne. Vo Viedni získala absolútnu väčšinu Sociálnodemokratická strana. Zrodila sa „červená Viedeň“: projekt radikálnych reforiem zameraných na emancipáciu a zvýšenie životnej úrovne pracujúcich. Čítať ďalej…

Eľ Lisickij na Dunaji

Ak ste v Bratislave či okolí a nechcete si pokaziť slnečný deň voľbami, máme pre vás víkendový tip. V galérii Danubiana neďaleko Čunova je od 17. 3. výstava maliarov Eľa Lisického a Rudolfa Sikoru. Čítať ďalej…

Zomrel Albert Marenčin

Pred niekoľkými dňami zomrel Albert Marenčin, surrealista, prozaik, básnik a výtvarník, ale aj socialista a člen partizánskej skupiny Čapajev. Česť jeho pamiatke. Čítať ďalej…

Umelecko-remeselná klobása

V Historickom múzeu SNM na Bratislavskom hrade možno od decembra minulého roku vidieť výstavu „Nebáť sa moderny!“, ktorá je venovaná Škole umeleckých remesiel (ŠUR). Tá sídlila v dnešnej budove rektorátu STU na Vazovovej ulici. Škola vznikla v roku 1928 z iniciatívy umelca a teoretika Josefa Vydru (1884 – 1959) a s podporou Obchodnej a priemyselnej komory. Išlo o odbornú školu, ktorá sa zameriavala na umelecké remeslá a reklamu, no ponúkala aj učňovské vzdelanie. V škole fungovali napríklad oddelenia módy a textilu, figurálnej kresby, kovovýroby, keramiky, fotografie či grafiky. V poslednej fáze jej fungovania vzniklo aj filmové oddelenie, ktoré viedol známy fotograf, režisér a kameraman Karol Plicka (1894 – 1987). Čítať ďalej…

Armáda Santa Clausov

Vianočné sviatky sa považujú za čas radosti, štedrosti a obdarúvania. Počas predvianočného zhonu roku 1974 sa ulicami Kodane preháňala „armáda Santa Clausov“, ktorá tieto hodnoty vzala doslova. Išlo o členov a členky dánskej divadelnej skupiny Solvognen („Slnečný voz“). Ich cieľom však nebolo len symbolicky rozdávať dobrú náladu v kostýmoch symbolu Vianoc. Rozhodli sa, že priamou akciou otvoria niekoľko tém, ako je komercializácia Vianoc, rastúca nezamestnanosť, zatváranie tovární v dôsledku ropnej krízy či ťažkosti s bývaním. Počas päťdňovej kampane pred Štedrým dňom sa Santovia postarali o veľký rozruch. Čítať ďalej…

Španielska uhorka

On bol maďarský emigrant, ktorý na fotografiách zdokumentoval nástup fašizmu v Európe, prvé minúty vylodenia v Normandii aj boje vo Vietname. Ona, dieťa poľského páru žijúceho v Nemecku, bola prvou vojnovou reportérkou v dejinách. Stretli sa v predvečer druhej svetovej vojny v Paríži. V tom čase Endre Ernö Friedmann a Gerda Pohorylle snívali o tom, že boje zúriace v Európe zaznamenajú spoločne a budú od nich vždy „na dostrel“. Ako Friedmann zvykol hovoriť, „ak vaše fotky nie sú dosť dobré, neboli ste dosť blízko.“ Pre Pohorylle zase bolo fotenie v epicentre vojny „jediným spôsobom, ako ju možno pochopiť“. Obaja sa napokon stali obeťami svojho povolania – antifašisti, ktorých muníciou bol film. Čítať ďalej…

Vyznamenania a Švankmajer

Prívrženci slovenského štátu si nedávno pripomenuli 25. výročie jeho založenia. Veľa sa hovorilo o „príbehu“ Slovenska. Ako to pri ľudovej slovesnosti chodí, existujú viaceré verzie tej istej legendy, ktoré sa nezhodujú v zápletke ani vo význame jednotlivých postáv. Základné znaky však zostávajú rovnaké: Čítať ďalej…

Kozmická uhorka

Jednou z bizarnejších frakcií ruskej krajnej ľavice boli tzv. anarchisti-biokozmisti (niekedy nazývaní aj „biokozmisti-nesmrteľníci“). Táto skupina vznikla v roku 1921, v čase štátnych represií proti anarchistom po pohrebe anarchistického filozofa Pjotra Kropotkina. Anarchisti-biokozmisti síce deklarovali svoju podporu boľševickému vedeniu ruskej revolúcie, no zároveň oznámili aj svoj cieľ „zaviesť sociálnu revolúciu do medziplanetárneho priestoru“. Skupina mala miestne organizácie, no najviac členov mala v Moskve a Petrohrade. Vydávali časopis Nesmrteľnosť (Bezsmertie). Čítať ďalej…

Irena Blühová

RTVS minulý rok odvysielala dokument o fotografke Irene Blühovej. Žiaľ, na internete ho zatiaľ nenájdete, takže ak ste ho nevideli, zostáva dúfať, že sa dočkáme reprízy. Chceme preto aspoň pripomenúť, kto bola Irena Blühová. Čítať ďalej…