Detská uhorka

Vydavateľstvo americkej univerzity Massachussetts Institute of Technology (MIT) vydalo v apríli tohto roka knihu Komunizmus pre deti (Communism for Kids). Jej autorkou je Bini Adamczak z Berlína, členka koalície Intervencionistická ľavica. Knižka pôvodne vyšla v Nemecku už v roku 2004.

Z anotácie vydavateľstva: „Spočiatku to pripomína rozprávku: sú tam žiarlivé princezné, parádne meče, vyhnaní roľníci aj unavení robotníci… Čitatelia plynule prechádzajú od dejín feudalizmu a triednych bojov v kapitalizme k rôznym predstavám o komunizme. Konkurencia medzi dvomi továrňami napokon vyústi do krízy a pracujúci sa ju pokúsia vyriešiť šiestimi rôznymi spôsobmi (ktoré vychádzajú z historicky vyskúšaných modelov socializmu). Každý pokus zlyhá, veď komunizmus nie je jednoduchá záležitosť. No nie je to ani také ťažké. Ľudia napokon vezmú veci do vlastných rúk a sami začnú rozhodovať o tom, ako ďalej. Happyend? To ukáže len budúcnosť…“

Predstava, že slávne univerzitné vydavateľstvo publikuje politickú propagandu pre deti, vyvolala des a pobúrenie:

• „Akademici sa vymkli kontrole! MIT Press vydal Komunizmus pre deti. Knihu treba spáliť a zakázať!“

• „Americká akadémia aktívne pracuje na zničení amerických slobôd…“

• „Zastavme toto kazenie mládeže jedom komunizmu! MIT, vráť sa späť k špičkovému výskumu, ktorý nám závidel celý svet…“

Amerikou obchádza strašidlo detského komunizmu. Zakomplexovaní alt-rightisti, čo spoza Trumpovho chrbta ziapu mýty o „bielej“ robotníckej triede; investori v hedžových fondoch, ktorí od roku 2008 zarobili miliardy na ožobračení tej istej „bielej“ robotníckej triedy; policajní šéfovia, ktorí dali strieľať slzotvorným plynom do táborov Occupy a po nociach poľujú na proletársku mládež v černošských štvrtiach; mediálne neokonzervy typu Rush Limbaugha, ktoré štvú proti „feminacistkám“, „novým kastrátom“ či klimatológom… Všetkých podvedome desí možnosť, ktorú toľko potláčajú: že tak, ako ich teraz „zradil“ MIT, jedného dňa ich zradí to, čím sa najviac oháňajú: vlastná rodina. Asi ako v britskom filme režiséra Lindsay Andersona If… (1968). Deti aristokratov a buržujov sa tu vzbúria proti prísnemu režimu v súkromnej škole a takto privítajú učiteľov a rodičov. (Jedného z protagonistov možno poznáte z Mechanického pomaranča.)

Predstava školákov, ktorí vďaka knižočke neskôr vymenia hviezdnu kariéru za organizovanie štrajkov v kalifornských skladoch a prístavoch, zasypú investorské weby svojich otcov malvérom a vo svojich domoch a garážach ukryjú 1000 plus 1 Mexičanov, je síce lákavá, ale Komunizmus pre deti vlastne nie je pre deti. Súčasťou publikácie je aj náročnejší teoretický „epilóg“, ktorý má asi tridsať strán. Vcelku knižka pôsobí ako hravý úvod do uvažovania o tom, ako inak by mohla vyzerať spoločnosť a ako by sme sa k nej mohli prepracovať.

Galéria

Čítajte v Bufete