Kozmická uhorka

11. august 2017 • Uhorky anarchizmus, literatúra, Rusko, sci-fi, umenie, ZSSR

Jednou z bizarnejších frakcií ruskej krajnej ľavice boli tzv. anarchisti-biokozmisti (niekedy nazývaní aj „biokozmisti-nesmrteľníci“). Táto skupina vznikla v roku 1921, v čase štátnych represií proti anarchistom po pohrebe anarchistického filozofa Pjotra Kropotkina. Anarchisti-biokozmisti síce deklarovali svoju podporu boľševickému vedeniu ruskej revolúcie, no zároveň oznámili aj svoj cieľ „zaviesť sociálnu revolúciu do medziplanetárneho priestoru“. Skupina mala miestne organizácie, no najviac členov mala v Moskve a Petrohrade. Vydávali časopis Nesmrteľnosť (Bezsmertie).

Alexandr Svjatogor, biokozmistický básnik, zverejnil v roku 1922 ich Dvanásť prehlásení, z ktorých vyberáme:

  1. Smrť redukuje človeka a ponižuje jeho charakter: obavy o život otvárajú cestu bojazlivosti, vulgárnosti, falošnosti a deformáciám. Smrť je zodpovedná za prehlbovanie sociálnej nespravodlivosti, obludného súkromného vlastníctva a antagonizmu medzi jednotlivcami, národmi a triedami. Toto časové obmedzenie, smrť, predstavuje už celé veky základ duchovného a materiálneho kolapsu jednotlivca ako aj spoločnosti.

  2. V biokozmizme nájde každý jednotlivec – ako aj celé ľudstvo – úplnú slobodu jedine v boji za osobnú nesmrteľnosť. Biokozmizmus tvrdí, že tento boj predstavuje skutočný základ pre duchovné a materiálne zjednotenie ľudu, že sila a tvorivosť jednotlivca a spoločnosti porastú do jedinečných výšav, a že vďaka účasti na tomto zápase sa charakter človeka rozvinie ako nikdy predtým.

  3. Otázka medziplanetárnosti je v biokozmizme rovnako dôležitá ako nesmrteľnosť. Ak je smrť (teda obmedzenie v čase) prvotnou príčinou zla v živote jednotlivca a spoločnosti, potom druhou príčinou je obmedzenie v priestore. Tým máme na mysli primárnu polohu, ktorú definujú naše domovy, mestá, rodiská, štáty a rasa. V konečnom dôsledku aj internacionalizmus predstavuje len ďalšie obmedzenie z hľadiska priestoru vesmíru.

  4. „Nastal čas, aby sme predstavili otázky spojené s biokozmizmom ako najdôležitejšie ciele života. Tvrdíme, že práve prebieha svetový zápas medzi utláčanými a utláčateľmi a medzi prácou a kapitálom. Cieľom tohto boja je zrušenie triednych rozdielov. Podľa nás je to nevyhnutný predpoklad pre naplnenie univerzálnych otázok spojených s biokozmizmom.“

(http://supercommunity.e-flux.com/authors/aleksandr-svyatogor/)

Posadnutosť vesmírom, raketami a rýchlosťou bola pevnou súčasťou imaginácie ruského undergroundu už omnoho skôr. Napríklad Nikolaj Ivanovič Kibaľčič, ktorý vošiel do dejín ako člen skupiny Vôľa ľudu a atentátnik na cára Alexandra II. (1881), bol zároveň vynikajúci odborník na výbušniny a raný teoretik raketového pohonu. Ešte pred popravou stihol v cele spísať svoj projekt pilotovaného dýzového mechanizmu. Medzinárodná Únia astronómov podľa neho pomenovala jeden z kráterov na Mesiaci. Jeho synovcom bol Viktor Serge (rodený Kibaľčič), známy revolucionár, svetobežník a člen Ľavej opozície.


Čítajte v Bufete

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…