Weinwurmova uhorka

14. august 2017 • Uhorky antifašizmus, architektúra, Bratislava, Španielsko

Koncom mesiaca si pripomenieme 132. výročie narodenia jedného z najvýraznejších architektov, ktorí pôsobili na Slovensku: Friedricha Weinwurma. Tento rok zároveň uplynie 65 rokov od jeho smrti na úteku pred fašizmom.

Tento rodák z Borského Mikuláša študoval vysoké školy v Berlíne a Drážďanoch, kde sa vtedy rodili počiatky avantgardnej architektúry. Hlásil sa k racionálnemu poňatiu stavby, ktoré kládlo dôraz na účelnosť. Bratislava v tom čase rýchlo rástla. Robotnícke rodiny žili pivniciach a podkroviach, ktoré nespĺňali základné hygienické štandardy, prípadne v „kolóniách“ so spoločnými spálňami a kúpeľňami. Weinwurm a jeho spoločník Ignác Vécsei sa preto chopili témy sociálneho bývania. Výsledkom boli napríklad bytové komplexy Unitas („Jednota“) na Šancovej ulici a Nová doba na Vajnorskej.

Pristavme sa aspoň pri prvom menovanom. Na pomedzí vtedajšieho centra a periférie (Šancova, medzi Račianskym a Trnavským mýtom) vzniklo sedem pozdĺžnych pavlačových domov, ktoré sú orientované kolmo na rušnú ulicu. Táto koncepcia znižovala hlučnosť a zlepšila aj osvetlenie bytov, ktoré sú jedno- a dvojizbové. Na miestach medzi domami, kde je dnes zeleň, sa pôvodne plánovali záhradky, v ktorých by si obyvatelia mohli dopestovať vlastnú zeleninu. „Komunitné záhrady“ v mestách nie sú žiadna hipsterská novinka.

Okrem toho, že zrealizoval asi šesťdesiat diel, pôsobil Weinwurm vo viacerých spolkoch, publikoval články, organizoval prednášky. V duchu doby tiahol k vtedajšej KSČ a jej spolupútnikom okolo časopisu DAV. Niektoré zdroje uvádzajú, že bojoval v medzinárodných brigádach v Španielskej občianskej vojne. Po vzniku Slovenského štátu sa nevyhnutne stal terčom perzekúcie, nielen pre politickú angažovanosť, ale aj židovský pôvod. V roku 1941 ho uväznili v Ilave. Podľa archívnych dokumentov mali jeho ďalšie kroky smerovať do koncentračného a pracovného tábora v Novákoch. Stopa sa však stráca kdesi na slovensko-maďarských hraniciach pri pravdepodobnom pokuse o útek v roku 1942. Weinwurm mal 57 rokov. Nepoznáme ani okolnosti smrti jeho kolegu Vécseia. Zahynul v roku 1944 buď v koncentráku, alebo už pri transporte.

Životu a dielu Friedricha Weinwurma sa bude venovať výstava SNG v Esterházyho paláci, ktorú otvoria 14. decembra 2017. Potrvá do apríla, nezmeškajte ju.

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…