Nepokoje na východe Slovenska
Dnes pred pätnástimi rokmi to na Slovensku vrelo. Po „reforme“ ministra Kaníka klesli príjmy niektorých nezamestnaných rodín aj o viac ako 50 %. Zníženie dávok vyvolalo početné nepokoje nezamestnaných Rómov, najmä na východnom Slovensku. Na viacerých miestach nespokojnosť prerástla do rabovania obchodov. Čítať ďalej…
171 rokov Komunistického manifestu
Nedávno uplynulo 171 rokov od vydania Manifestu komunistickej strany, ktorého autormi sú hororové postavy Karl Marx a Friedrich Engels. Hoci manifest nepatrí práve k najhodnotnejším prácam komunistickej teórie, jeho údernosť a priamočiarosť dodnes dráždi súčasných Metternichov, Guizotov i nemeckých policajtov. Podaktoré časti tohto diela však vôbec nestrácajú na aktuálnosti. Čítať ďalej…
Sto rokov Ladislava Mňačka
Včera pred sto rokmi sa narodil antifašista, komunista a odporca prednovembrovej diktatúry papalášov Ladislav Mňačko. Čítať ďalej…
Mrtvolná klobása
V kapitole Marxovho Kapitálu, ktorá je venovaná boju o dĺžku pracovného dňa, sa píše: „Kapitál je mŕtva práca, ktorá ako upír ožíva len tým, že vyciciava živú prácu a žije tým plnšie, čím viac jej vycicia.“ Je známe, že Marx obľuboval hororovú literatúru a gotické motívy, ktoré boli populárne na konci 19. storočia. Vlkolaci a upíri mu poslúžili ako zrozumiteľné, vtedy všeobecne známe metafory pre nenásytnosť a parazitovanie na robotníckej triede. Čítať ďalej…
Zimna našich chmúr: Británia 1978 – 1979
Pred štyridsiatimi rokmi otriasalo Veľkou Britániou najväčšie štrajkové hnutie od slávneho generálneho štrajku v roku 1926. Udalosti z prelomu rokov 1978 a 1979 vošli do dejín ako „Zima nespokojnosti“ („The Winter of Discontent“). Toto slovné spojenie pochádza zo Shakespearovej hry Richard III., kde sa hovorí o „zime našich chmúr“. Zachmúrení nespokojenci v Británii bojovali za vyššie mzdy, ktoré by kompenzovali účinky až 15-percentnej inflácie a rastu cien. Predohrou bol štrajk u Forda v Halewoode (Liverpool), ktorý sa začal už v septembri roku 1978. Pracujúci automobilky v tom boli sami: ich odborová organizácia odmietla ísť proti Labouristickej vláde, ktorá rast miezd v hospodárstve obmedzila na päť percent ročne. Po deviatich týždňoch síce získali rast miezd až o 17 percent, no museli sľúbiť, že nebudú štrajkovať až do uzavretia ďalšej kolektívnej zmluvy. Čítať ďalej…
Bulharská klobása
Hovorí sa, že čas sú peniaze. V prípade bulharského filmu „Slava“ (v distribúcii ako „Glory“, 2016) to však neplatí. Čas, v tomto prípade „časovnik“ čiže hodinky sovietskej značky Sláva, sú tu skôr symbolom poníženia hlavného hrdinu a motívom pomsty. Film je druhou časťou sociálno-kritickej trilógie bulharského režisérskeho dua Kristina Grozevová – Petar Valčanov. Tak ako jej predchodkyňa „Lekcia“ (2014), aj táto snímka sa inšpiruje skutočnými novinovými titulkami o osobných drámach bulharských pracujúcich. Vyhýba sa samoúčelnej poetike, nechýba jej čierny humor a politický podtext. Čítať ďalej…
Stojeden rokov od masových štrajkov v Rakúsku-Uhorsku
Začal sa posledný rok prvej svetovej vojny. Pracujúci v dunajskej monarchii hladovali a s napätím čakali, kedy sa začnú rokovania o mieri medzi rakúsko-uhorskou a ruskou – v tom čase už boľševickou – vládou. Keď zamestnancom strojární Daimler vo viedenskom Novom meste (Wiener Neustadt) oznámili, že prídel múky sa zníži na polovicu, 14. januára 1918 vstúpili do nelegálneho štrajku. Ten sa rýchlo šíril a do siedmich dní už štrajkovalo štvrť milióna pracujúcich v hlavnom meste a jeho okolí. Čítať ďalej…
Umelecko-remeselná klobása
V Historickom múzeu SNM na Bratislavskom hrade možno od decembra minulého roku vidieť výstavu „Nebáť sa moderny!“, ktorá je venovaná Škole umeleckých remesiel (ŠUR). Tá sídlila v dnešnej budove rektorátu STU na Vazovovej ulici. Škola vznikla v roku 1928 z iniciatívy umelca a teoretika Josefa Vydru (1884 – 1959) a s podporou Obchodnej a priemyselnej komory. Išlo o odbornú školu, ktorá sa zameriavala na umelecké remeslá a reklamu, no ponúkala aj učňovské vzdelanie. V škole fungovali napríklad oddelenia módy a textilu, figurálnej kresby, kovovýroby, keramiky, fotografie či grafiky. V poslednej fáze jej fungovania vzniklo aj filmové oddelenie, ktoré viedol známy fotograf, režisér a kameraman Karol Plicka (1894 – 1987). Čítať ďalej…
V Berlíne vládne poriadok
Týmito slovami sa začína článok Rosy Luxemburg, ktorý vyšiel 14. januára 1919. Krátko nato bola autorka zavraždená a jej telo neskôr našli v jednom z berlínskych riečnych kanálov. Čo týmto udalostiam predchádzalo? Revolúcia, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu a zlikvidovala Nemeckú ríšu. Čítať ďalej…
