Pamiatke Adelheid Popp

Dnes pred 80 rokmi zomrela Adelheid Dworak (neskôr Popp).

Narodila sa v roku 1869 v rakúskom Inzersdorfe do robotníckej rodiny. Z jej štrnástich súrodencov prežili detstvo len štyria. Ťažké pomery prinútili Adelheid prerušiť školskú dochádzku už v tretej triede a zamestnať sa. Pracovala od desiatich rokov: najprv ako pomocnica v domácnosti, neskôr ako šička-učnica a napokon robotníčka vo fabrike. Už počas dospievania sa dostala do kontaktu s robotníckym hnutím. Na zhromaždeniach neskôr zaujala svojím energickým vystupovaním a rečníckym talentom. Čítať a písať sa naučila po večeroch, po 12-hodinových pracovných zmenách. Vo voľnom čase čítala socialistické texty a zúčastňovala sa politických stretnutí, na ktoré chodili prevažne muži.

Dworak sa začala zaujímať o práva žien. V rakúskej spoločnosti ovládanej cirkvou a štátom boli vtedy veľmi limitované. Rýchlo sa z nej stala vedúca osobnosť hnutia za ženské volebné právo. Neustále však zdôrazňovala, že právo voliť nie je cieľom, ale len prostriedkom v boji pracujúcich proti vykorisťovaniu. V roku 1892 spoluzakladala Robotnícke noviny (Arbeiterinnen-Zeitung, od roku 1924 Die Frau a neskôr, po roku 1983, Neue Frau), v ktorých pôsobila ako šéfredaktorka.

Presadzovala aj zlepšenia legislatívy v oblasti manželského života či pracovných podmienok žien. Okrem iného žiadala zákaz nočnej práce a zavedenie materskej dovolenky, ale aj reformu školstva a otvorenie vzdelávania ženám. Aktivizovala sa v odboroch, kde pomáhala organizovať domáce služobníctvo a ďalšie ženy, ktoré pracovali v domácnostiach. Keďže sa podieľala na príprave štrajku za skrátenie pracovného času vo viedenskej textilnej továrni, v roku 1893 sa o ňu začala zaujímať tajná polícia. Niekoľkokrát ju zatkli a väznili.

Na konci 19. storočia udržiavala Dworak kontakty s mnohými poprednými predstaviteľmi socialistického hnutia – napríklad Friedrichom Engelsom, Augustom Bebelom a Jakobom Reumannom. V roku 1893 sa vydala za Juliusa Poppa, ktorý bol blízkym priateľom Victora Adlera, vodcu rakúskej sociálnej demokracie. Napísala tiež anonymný román „Príbeh mladej robotníčky“ (Jugendgeschichte einer Arbeiterin), ktorý sa tešil veľkej popularite v robotníckom a ľavicovom prostredí.

Počas prvej svetovej vojny stratila už ovdovená Popp obidvoch synov – jeden zahynul na fronte, druhý zomrel na chrípku. Po vojne ju zvolili do predstavenstva Socialistickej strany Rakúska a do krajského snemu vo Viedni. Od roku 1919 bola zároveň poslankyňou v národnom parlamente, kde vystúpila ako vôbec prvá ženská rečníčka. Okrem toho po Clare Zetkin prevzala vedenie Medzinárodnej ženskej komisie.

Popp odišla do politického dôchodku v roku 1933, ako 64-ročná. Dožila sa aj fašistického prevratu v roku 1934 a nacistického anšlusu v roku 1938. Pre vysoký vek a chorobu sa však už neangažovala v odboji. Adelheid Dworak-Popp zomrela vo Viedni v roku 1939.

https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/Adelheid_Popp https://en.wikipedia.org/wiki/Adelheid_Popp https://de.wikipedia.org/wiki/Frauenstreik#Streik_der_700_in_Österreich,_1893

Galéria

Čítajte v Bufete