Kuchynský komunizmus
Životná dráha Margarete Schütte-Lihotzky, rakúskej antifašistky, komunistky, ženskej politickej aktivistky a výnimočnej architektky, opísala oblúk celého dvadsiateho storočia a bola intenzívne prepletená s turbulentným politickým dianím v Európe. Čítať ďalej…
Dizajnér, ktorý chcel zastaviť pás
Koncom minulého roka, keď svet žil duelom medzi Trumpom a Bidenom či druhou vlnou pandémie, prišla smutná správa zo sveta dizajnu. Devätnásteho októbra vo veku 88 rokov zomrel v milánskej nemocnici Enzo Mari (1932 – 2020), komunista a uznávaný dizajnér. S koronavírusom v tej istej nemocnici bojovala aj jeho manželka, historička umenia Lea Vergine, ktorá skonala iba deň po ňom. Čítať ďalej…
„Každý dokáže hrať. Každý dokáže improvizovať.“
Improvizačné divadlo má aj svoju radikálnu históriu. Jednou z jej postáv je Viola Spolin, ktorá verila, že divadlo dokáže robiť každý. Narodila sa v roku 1906 v Chicagu do rodiny ruských židovských emigrantov. Detstvo strávila pri dobrodružných hrách na staveniskách a opustených pozemkoch v štvrti Humboldt Park. Odmlada inklinovala k divadlu a opere. Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov pôsobila ako vedúca divadelného krúžku. Pri práci s deťmi imigrantov z chudobných štvrtí si uvedomila, že výučba klasických divadelných techník tu nedáva zmysel. Čítať ďalej…
Červená Viedeň po sto rokoch
V predvečer prvého mája sa vo Viedenskom múzeu začne nová výstava. Presne pred sto rokmi, v máji roku 1919 sa v Rakúsku konali prvé komunálne voľby po prvej svetovej vojne. Vo Viedni získala absolútnu väčšinu Sociálnodemokratická strana. Zrodila sa „červená Viedeň“: projekt radikálnych reforiem zameraných na emancipáciu a zvýšenie životnej úrovne pracujúcich. Čítať ďalej…
Eľ Lisickij na Dunaji
Ak ste v Bratislave či okolí a nechcete si pokaziť slnečný deň voľbami, máme pre vás víkendový tip. V galérii Danubiana neďaleko Čunova je od 17. 3. výstava maliarov Eľa Lisického a Rudolfa Sikoru. Čítať ďalej…
Zomrel Albert Marenčin
Pred niekoľkými dňami zomrel Albert Marenčin, surrealista, prozaik, básnik a výtvarník, ale aj socialista a člen partizánskej skupiny Čapajev. Česť jeho pamiatke. Čítať ďalej…
Umelecko-remeselná klobása
V Historickom múzeu SNM na Bratislavskom hrade možno od decembra minulého roku vidieť výstavu „Nebáť sa moderny!“, ktorá je venovaná Škole umeleckých remesiel (ŠUR). Tá sídlila v dnešnej budove rektorátu STU na Vazovovej ulici. Škola vznikla v roku 1928 z iniciatívy umelca a teoretika Josefa Vydru (1884 – 1959) a s podporou Obchodnej a priemyselnej komory. Išlo o odbornú školu, ktorá sa zameriavala na umelecké remeslá a reklamu, no ponúkala aj učňovské vzdelanie. V škole fungovali napríklad oddelenia módy a textilu, figurálnej kresby, kovovýroby, keramiky, fotografie či grafiky. V poslednej fáze jej fungovania vzniklo aj filmové oddelenie, ktoré viedol známy fotograf, režisér a kameraman Karol Plicka (1894 – 1987). Čítať ďalej…
Armáda Santa Clausov
Vianočné sviatky sa považujú za čas radosti, štedrosti a obdarúvania. Počas predvianočného zhonu roku 1974 sa ulicami Kodane preháňala „armáda Santa Clausov“, ktorá tieto hodnoty vzala doslova. Išlo o členov a členky dánskej divadelnej skupiny Solvognen („Slnečný voz“). Ich cieľom však nebolo len symbolicky rozdávať dobrú náladu v kostýmoch symbolu Vianoc. Rozhodli sa, že priamou akciou otvoria niekoľko tém, ako je komercializácia Vianoc, rastúca nezamestnanosť, zatváranie tovární v dôsledku ropnej krízy či ťažkosti s bývaním. Počas päťdňovej kampane pred Štedrým dňom sa Santovia postarali o veľký rozruch. Čítať ďalej…
Španielska uhorka
On bol maďarský emigrant, ktorý na fotografiách zdokumentoval nástup fašizmu v Európe, prvé minúty vylodenia v Normandii aj boje vo Vietname. Ona, dieťa poľského páru žijúceho v Nemecku, bola prvou vojnovou reportérkou v dejinách. Stretli sa v predvečer druhej svetovej vojny v Paríži. V tom čase Endre Ernö Friedmann a Gerda Pohorylle snívali o tom, že boje zúriace v Európe zaznamenajú spoločne a budú od nich vždy „na dostrel“. Ako Friedmann zvykol hovoriť, „ak vaše fotky nie sú dosť dobré, neboli ste dosť blízko.“ Pre Pohorylle zase bolo fotenie v epicentre vojny „jediným spôsobom, ako ju možno pochopiť“. Obaja sa napokon stali obeťami svojho povolania – antifašisti, ktorých muníciou bol film. Čítať ďalej…
Vyznamenania a Švankmajer
Prívrženci slovenského štátu si nedávno pripomenuli 25. výročie jeho založenia. Veľa sa hovorilo o „príbehu“ Slovenska. Ako to pri ľudovej slovesnosti chodí, existujú viaceré verzie tej istej legendy, ktoré sa nezhodujú v zápletke ani vo význame jednotlivých postáv. Základné znaky však zostávajú rovnaké: Čítať ďalej…
