Prívrženci slovenského štátu si nedávno pripomenuli 25. výročie jeho založenia. Veľa sa hovorilo o „príbehu“ Slovenska. Ako to pri ľudovej slovesnosti chodí, existujú viaceré verzie tej istej legendy, ktoré sa nezhodujú v zápletke ani vo význame jednotlivých postáv. Základné znaky však zostávajú rovnaké:
„Milé spoluobčianky, milí spoluobčania“ / „Drahé Slovenky, drahí Slováci“,
nebolo to ľahké,
ale predsa sa to podarilo,
Slovensko žije „silný príbeh“ „úspešnej krajiny“,
ktorý treba ďalej rozvíjať.
Pri príležitosti výročia sa udeľovali aj vyznamenania. Práve v súvislosti s aktom, pri ktorom štát oceňuje príkladné konanie a postoje svojich občanov, však vznikli kontroverzie medzi vlastencami. Podľa jedných skončili niektoré Rady Ľudovíta Štúra I. a II. triedy, resp. jeden Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, v nesprávnych rukách. Podľa druhých sú zásluhy ocenených prinajmenšom dostatočné, takže ich vyznamenanie bolo správnym krokom. Zároveň sa zdá, že obe strany sa zhodnú na prínose laureátov Pribinovho kríža I. a II. triedy, pretože ich zatiaľ nik nespochybnil.
Ako sa v tom vyznať? Priznávame, že netušíme. V dišputách o tom, kto má „úprimný vzťah k Slovensku“ (Ľ. Blaha na Facebooku), o tom, ako by mal vyzerať „zápas o štát“, ktorý dáva zmysel tomuto „kusu chladného kovu či hliny, hrncu či nádobe“ (A. Bán v Týždni), či o tom, ako by mal pokračovať „príbeh Slovenska“ (R. Fico a A. Kiska vo svojich prejavoch), sme podobne bezradní ako v teologických otázkach. Takým debatám je lepšie sa vyhnúť, ako to v roku 2011 urobil český surrealistický filmár Jan Švankmajer (* 1934).
Klausova prezidentská kancelária ho vtedy navrhla na štátne vyznamenanie, na čo ho zdvorilo upozornila listom. Švankmajer odpísal:
Vážený pane Weigle,
Celý život jsem dodržoval určité zásady, mezi něž patří nepřijímat žádné pocty nebo vyznamenání od státu. Od jakéhokoliv státu. Proto jsem v roce 1989 odmítnul titul Zasloužilý umělec a v polovině devadesátých let nepřijal od francouzského státu insignie rytíře Řádu umění. Nevidím tedy důvod, proč bych se měl v tomto případě zachovat jinak.
Stát je organizované násilí, je zdrojem represe a manipulace. Celou svojí tvorbou jsem vždy stál na druhém břehu.
S pozdravem Všechnu moc imaginaci
Jan Švankmajer
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…