Vyznamenania a Švankmajer

5. január 2018 • Správy a komentáre antinacionalizmus, Československo, umenie, ZSSR

Prívrženci slovenského štátu si nedávno pripomenuli 25. výročie jeho založenia. Veľa sa hovorilo o „príbehu“ Slovenska. Ako to pri ľudovej slovesnosti chodí, existujú viaceré verzie tej istej legendy, ktoré sa nezhodujú v zápletke ani vo význame jednotlivých postáv. Základné znaky však zostávajú rovnaké:

  1. „Milé spoluobčianky, milí spoluobčania“ / „Drahé Slovenky, drahí Slováci“,

  2. nebolo to ľahké,

  3. ale predsa sa to podarilo,

  4. Slovensko žije „silný príbeh“ „úspešnej krajiny“,

  5. ktorý treba ďalej rozvíjať.

Pri príležitosti výročia sa udeľovali aj vyznamenania. Práve v súvislosti s aktom, pri ktorom štát oceňuje príkladné konanie a postoje svojich občanov, však vznikli kontroverzie medzi vlastencami. Podľa jedných skončili niektoré Rady Ľudovíta Štúra I. a II. triedy, resp. jeden Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, v nesprávnych rukách. Podľa druhých sú zásluhy ocenených prinajmenšom dostatočné, takže ich vyznamenanie bolo správnym krokom. Zároveň sa zdá, že obe strany sa zhodnú na prínose laureátov Pribinovho kríža I. a II. triedy, pretože ich zatiaľ nik nespochybnil.

Ako sa v tom vyznať? Priznávame, že netušíme. V dišputách o tom, kto má „úprimný vzťah k Slovensku“ (Ľ. Blaha na Facebooku), o tom, ako by mal vyzerať „zápas o štát“, ktorý dáva zmysel tomuto „kusu chladného kovu či hliny, hrncu či nádobe“ (A. Bán v Týždni), či o tom, ako by mal pokračovať „príbeh Slovenska“ (R. Fico a A. Kiska vo svojich prejavoch), sme podobne bezradní ako v teologických otázkach. Takým debatám je lepšie sa vyhnúť, ako to v roku 2011 urobil český surrealistický filmár Jan Švankmajer (* 1934).

Klausova prezidentská kancelária ho vtedy navrhla na štátne vyznamenanie, na čo ho zdvorilo upozornila listom. Švankmajer odpísal:

Vážený pane Weigle,

Celý život jsem dodržoval určité zásady, mezi něž patří nepřijímat žádné pocty nebo vyznamenání od státu. Od jakéhokoliv státu. Proto jsem v roce 1989 odmítnul titul Zasloužilý umělec a v polovině devadesátých let nepřijal od francouzského státu insignie rytíře Řádu umění. Nevidím tedy důvod, proč bych se měl v tomto případě zachovat jinak.

Stát je organizované násilí, je zdrojem represe a manipulace. Celou svojí tvorbou jsem vždy stál na druhém břehu.

S pozdravem Všechnu moc imaginaci

Jan Švankmajer

Video


Čítajte v Bufete

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…