Vyznamenania a Švankmajer

Prívrženci slovenského štátu si nedávno pripomenuli 25. výročie jeho založenia. Veľa sa hovorilo o „príbehu“ Slovenska. Ako to pri ľudovej slovesnosti chodí, existujú viaceré verzie tej istej legendy, ktoré sa nezhodujú v zápletke ani vo význame jednotlivých postáv. Základné znaky však zostávajú rovnaké:

1. „Milé spoluobčianky, milí spoluobčania“ / „Drahé Slovenky, drahí Slováci“,

2. nebolo to ľahké,

3. ale predsa sa to podarilo,

4. Slovensko žije „silný príbeh“ „úspešnej krajiny“,

5. ktorý treba ďalej rozvíjať.

Pri príležitosti výročia sa udeľovali aj vyznamenania. Práve v súvislosti s aktom, pri ktorom štát oceňuje príkladné konanie a postoje svojich občanov, však vznikli kontroverzie medzi vlastencami. Podľa jedných skončili niektoré Rady Ľudovíta Štúra I. a II. triedy, resp. jeden Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, v nesprávnych rukách. Podľa druhých sú zásluhy ocenených prinajmenšom dostatočné, takže ich vyznamenanie bolo správnym krokom. Zároveň sa zdá, že obe strany sa zhodnú na prínose laureátov Pribinovho kríža I. a II. triedy, pretože ich zatiaľ nik nespochybnil.

Ako sa v tom vyznať? Priznávame, že netušíme. V dišputách o tom, kto má „úprimný vzťah k Slovensku“ (Ľ. Blaha na Facebooku), o tom, ako by mal vyzerať „zápas o štát“, ktorý dáva zmysel tomuto „kusu chladného kovu či hliny, hrncu či nádobe“ (A. Bán v Týždni), či o tom, ako by mal pokračovať „príbeh Slovenska“ (R. Fico a A. Kiska vo svojich prejavoch), sme podobne bezradní ako v teologických otázkach. Takým debatám je lepšie sa vyhnúť, ako to v roku 2011 urobil český surrealistický filmár Jan Švankmajer (* 1934).

Klausova prezidentská kancelária ho vtedy navrhla na štátne vyznamenanie, na čo ho zdvorilo upozornila listom. Švankmajer odpísal:

Vážený pane Weigle,

Celý život jsem dodržoval určité zásady, mezi něž patří nepřijímat žádné pocty nebo vyznamenání od státu. Od jakéhokoliv státu. Proto jsem v roce 1989 odmítnul titul Zasloužilý umělec a v polovině devadesátých let nepřijal od francouzského státu insignie rytíře Řádu umění. Nevidím tedy důvod, proč bych se měl v tomto případě zachovat jinak.

Stát je organizované násilí, je zdrojem represe a manipulace. Celou svojí tvorbou jsem vždy stál na druhém břehu.

S pozdravem Všechnu moc imaginaci

Jan Švankmajer

Video

Čítajte v Bufete