Robotníci v československom socializme
Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…
Výtržnícka uhorka
Počas Pražskej jari sa radikálnejšia časť študentov vymedzovala voči reformistickej väčšine, ktorej vyčítala príliš umiernenú politiku. Objavili sa drobné skupinky, napríklad „Samostatná organizace studentů“ na Vysokej škole poľnohospodárskej, „Klub levicových studentů“ na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej alebo recesistické zoskupenie „Societas Cosmopolitica“. Po augustovej okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a rozpustení širšieho „Názorového sdružení levice“ (jedným z jeho predstaviteľov bol aj Egon Bondy, o ktorom sme už písali: https://bit.ly/33LSdvV) sa väčšina z nich dohodla na založení „Hnutí revoluční mládeže“ (HRM). Členovia skupiny sa okrem trockizmu hlásili aj k anarchizmu, sociálnej demokracii či maoizmu. Hlavným impulzom pre vznik HRM bol novembrový študentský štrajk. Čítať ďalej…
Durrutiho kolóna
Buenaventura Durruti, výrazná postava španielskej sociálnej revolúcie, sa narodil 14. 7. 1896 v rodine železničiara. Vyrastal v strednom Španielsku, kde sa už v mladom veku dostal do kontaktu s robotníckym hnutím. Zapájal sa do činnosti socialistických odborov UGT, ktoré organizovali masové štrajky. Na ten v roku 1917 monarchistická vláda zareagovala ostrou represiou a nasadením armády. Výsledkom boli desiatky mŕtvych, stovky zranených a tisícky zatknutých na strane štrajkujúcich. Mladému Durrutimu sa podarilo utiecť do Francúzska. Táto skúsenosť ho ešte viac zradikalizovala. Jeho politické názory v exile ovplyvnili aj kontakty so španielskymi anarchistickými utečencami. V roku 1920 sa Durruti vrátil do Španielska a o rok nato sa usadil v Barcelone, kde pomáhal konsolidovať anarchistické odbory CNT a ich politickú organizáciu FAI. Čítať ďalej…
Sto rokov Ladislava Mňačka
Včera pred sto rokmi sa narodil antifašista, komunista a odporca prednovembrovej diktatúry papalášov Ladislav Mňačko. Čítať ďalej…
Štyri telegramy spred 50 rokov
Parížski študenti v máji 1968 obsadili Sorbonnu. Keďže neexistoval Twitter, posielali telegramy. Zachovali sa aj tieto štyri. Prvý smeroval do Československa k filozofovi Ivanovi Svitákovi (1925 – 1994). Druhý bol určený japonským rovesníkom, ktorí sa organizovali v skupine Zengakuren („Všejaponská liga študentskej samosprávy“). Adresátom posledných dvoch bolo politické vedenie dvoch najmocnejších stalinistických strán na svete – sovietskej a čínskej. Čítať ďalej…
O Bondym len kriticky
Včera uplynulo desať rokov, odkedy zomrel Egon Bondy (1930 – 2007). Namiesto obvyklých hagiografií sa naňho skúsme pozrieť trochu kriticky. Sám nebožtík by taký postoj asi schválil. Nejde teraz o to, hodnotiť Bondyho „nesubstančnú ontológiu“, poéziu „totálneho realizmu“, jeho prózy alebo niekoľkozväzkové dejiny filozofie. Na to nemáme. Pozrime sa však krátko na jeho politické dedičstvo. Čítať ďalej…