O Bondym len kriticky

Včera uplynulo desať rokov, odkedy zomrel Egon Bondy (1930 – 2007). Namiesto obvyklých hagiografií sa naňho skúsme pozrieť trochu kriticky. Sám nebožtík by taký postoj asi schválil. Nejde teraz o to, hodnotiť Bondyho „nesubstančnú ontológiu“, poéziu „totálneho realizmu“, jeho prózy alebo niekoľkozväzkové dejiny filozofie. Na to nemáme. Pozrime sa však krátko na jeho politické dedičstvo.

1. Pokiaľ ide o skúmanie povahy ZSSR a bývalého východného bloku, Bondy zanechal dosť neúplný príspevok. Sám mu dal názov „Neusporiadaná samovrava“ (1984, knižne 2002; predchádzala jej staršia „Pracovná analýza“ z roku 1969, ktorá dosiaľ nevyšla).

Bondy v tejto práci, skôr na základe anekdot než analýzy, hodnotí ZSSR ako nový typ triednej spoločnosti (s novou vládnucou triedou), ktorá sa líši od kapitalizmu, ale zároveň nemá nič spoločné s proklamovaným socializmom/komunizmom. Nebol to nový prístup, ani novo podaný, ani nejako zvlášť dôkladne zdôvodnený (asi aj s ohľadom na Bondyho možnosti v poloilegalite, komplikovaný prístup k literatúre atď.). Je to však čosi, o čom sa dá (kriticky) diskutovať.

2. Oveľa viac problematické sú Bondyho neskoršie úvahy „O globalizácii“ (2005). V podstate sa redukovali na niekoľko prostých téz a príkladov, s ktorými sa jeho čitatelia a poslucháči mohli stretnúť vždy, keď o téme písal alebo hovoril. Bola to najmä „Multilaterálna dohoda o investíciách“ (MAI), ktorá po odtajnení návrhu v roku 1997 narazila na tvrdú oponentúru ekologických a iných organizácií a skrachovala.

Bondy zobrazoval globalizáciu ako akýsi komplot nepočetnej finančnej oligarchie, ktorá si aj prostredníctvom dohôd ako MAI rozdeľuje svet. Pomocou konzumu a médií (Bondyho obľúbený výraz bol „tittytainment“) zase indoktrinuje a ohlupuje masy.

Bol v tom kus takého pohľadu na kapitalizmus, ktorý dnes vidíme u rôznych „alternatívnych“ mysliteľov: systém vedome riadi úzka nadnárodná elita spojená najmä s finančným sektorom. Bola v tom aj značná dávka moralizmu, pokiaľ ide o kritiku „konzumu“. Lenže naozaj nie každý chce pol života prechodiť v jedných poľských rifliach a jednej syntetickej deke ako Bondy.

Mimochodom, k ďalším príkladom, ktoré Bondy používal, patrila „zaručená správa“ o tom, že Pentagón vyvíja vírusy zacielené na konkrétne etnikum („keď budú chcieť vyhladiť Švédov, pustia im tam špeciálny vírus, ktorý ich odlíši od Fínov…“). Vraj takto bude oligarchia riešiť relatívne preľudnenie. A pre východnú Európu už je pripravený plán, na základe ktorého ju nechajú ekonomicky vykrvácať, nezostane tam nič… (asi okrem takej maličkosti, ako je automobilový priemysel?). Podľa Bondyho sa v takej situácii treba proti oligarchii spojiť „aj s Džingischánom“, čím mal na mysli politický islam. Aj to boli veci, ktoré ste si okolo roku 2004 mohli vypočuť na prvom poschodí Manderláku (alebo to bolo druhé?). Pokusy namietať sa nestretli s veľkým pochopením.

3. Azda najsmutnejšie sú Bondyho postoje k Číne. Mal veľmi romantické predstavy o kultúrnej revolúcii – asi ako študenti z Godardovej Číňanky. Chápal ju ako autentické, spontánne hnutie „zdola“, a nie ako zápas dvoch straníckych klík. Z nejakého dôvodu sa držal aj ilúzií o súčasnej Číne, o špecifickej, pre nás nepochopiteľnej mentalite východnej Ázie, ktorá nás raz vytiahne z kaše (v tomto našiel veľkú spojenkyňu v Maríne Čarnogurskej).

Raz rozprával, že ho kontaktovala akási „pani z čínskej ambasády“ a oboznámila ho s najnovšími plánmi tamojšej administratívy. Vraj im predsa len ide o komunizmus, ale uvedomili si, že to treba robiť postupne a držať veci pod kontrolou. Či nejako reflektoval vlnu bojov pracujúcich, ktorá sa Čínou prehnala koncom deväťdesiatych rokov a onedlho pokračovala, nevedno.

Všetky príklady si ľahko možno overiť v rozhovoroch, ktoré s Bondym vyšli, prípadne v spomínaných knižkách. Potvrdí ich každý, kto Bondyho počul dlhšie rozprávať. „Radikálna ľavica“ si však zvykla na Bondyho hľadieť nekriticky, lebo bol príkladom československého disidenta a zároveň antistalinského marxistu. Tento postoj prevládol, kým ešte žil. Teraz zase platí: o mŕtvych len v dobrom. Ale –

„Na život a smrt se vyser, tady leží Zbyněk Fišer.“

Čítajte v Bufete