Buenaventura Durruti, výrazná postava španielskej sociálnej revolúcie, sa narodil 14. 7. 1896 v rodine železničiara. Vyrastal v strednom Španielsku, kde sa už v mladom veku dostal do kontaktu s robotníckym hnutím. Zapájal sa do činnosti socialistických odborov UGT, ktoré organizovali masové štrajky. Na ten v roku 1917 monarchistická vláda zareagovala ostrou represiou a nasadením armády. Výsledkom boli desiatky mŕtvych, stovky zranených a tisícky zatknutých na strane štrajkujúcich. Mladému Durrutimu sa podarilo utiecť do Francúzska. Táto skúsenosť ho ešte viac zradikalizovala. Jeho politické názory v exile ovplyvnili aj kontakty so španielskymi anarchistickými utečencami. V roku 1920 sa Durruti vrátil do Španielska a o rok nato sa usadil v Barcelone, kde pomáhal konsolidovať anarchistické odbory CNT a ich politickú organizáciu FAI.

Španielska Druhá republika, ktorá vznikla v roku 1931, bola krehká. Vnútorné politické napätia vyvrcholili v roku 1936 vzburou armády, za ktorou stáli staré monarchistické štruktúry a fašistické velenie armády na čele s generálom Franciscom Francom. Povstanie zastihlo umiernenú republikánsku vládu nepripravenú.

Veľká časť Španielska však sa však dostala pod kontrolu milícií, ktoré zorganizovali politické organizácie pracujúcich – vrátane anarchistickej CNT-FAI a marxistickej POUM. Na územiach, ktoré obsadili a spravovali, sa uskutočnili zaujímavé experimenty s kolektivizáciou hospodárstva, ktoré tu fungovalo na princípe nehierarchickej organizácie. Z anarchistických milícií sa v Barcelone v júli 1936 sformovala antifašistická bojová brigáda, ktorej velil Durruti. Mala asi šesťtisíc členov a neskôr ju nazývali aj „Durrutiho kolónou“.

Antifašistický front v Španielsku však zostal z medzinárodného hľadiska izolovaný. Zahraničné vlády mu odmietli poskytnúť pomoc napriek tomu, že frankistov podporovalo fašistické Taliansko a nacistické Nemecko. Materiálnu podporu bol ochotný poskytnúť len Sovietsky zväz, no za cenu rastu vplyvu stalinistickej PCE, ktorá sa usilovala o likvidáciu nezávislých organizácií pracujúcich.

Durruti zomrel v roku 1936 na Madridskom fronte. „Jeho“ kolóna sa stala súčasťou pravidelnej republikánskej armády v roku 1937.

Galéria


Čítajte v Bufete

Vyzývame k buntu

Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…

Čínski pracujúci čelia rastúcej represii

Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…

Ľavicová opozícia, feminizmus a represie v Číne

Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…

Spása zdravotníctva

Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…