Buenaventura Durruti, výrazná postava španielskej sociálnej revolúcie, sa narodil 14. 7. 1896 v rodine železničiara. Vyrastal v strednom Španielsku, kde sa už v mladom veku dostal do kontaktu s robotníckym hnutím. Zapájal sa do činnosti socialistických odborov UGT, ktoré organizovali masové štrajky. Na ten v roku 1917 monarchistická vláda zareagovala ostrou represiou a nasadením armády. Výsledkom boli desiatky mŕtvych, stovky zranených a tisícky zatknutých na strane štrajkujúcich. Mladému Durrutimu sa podarilo utiecť do Francúzska. Táto skúsenosť ho ešte viac zradikalizovala. Jeho politické názory v exile ovplyvnili aj kontakty so španielskymi anarchistickými utečencami. V roku 1920 sa Durruti vrátil do Španielska a o rok nato sa usadil v Barcelone, kde pomáhal konsolidovať anarchistické odbory CNT a ich politickú organizáciu FAI.

Španielska Druhá republika, ktorá vznikla v roku 1931, bola krehká. Vnútorné politické napätia vyvrcholili v roku 1936 vzburou armády, za ktorou stáli staré monarchistické štruktúry a fašistické velenie armády na čele s generálom Franciscom Francom. Povstanie zastihlo umiernenú republikánsku vládu nepripravenú.

Veľká časť Španielska však sa však dostala pod kontrolu milícií, ktoré zorganizovali politické organizácie pracujúcich – vrátane anarchistickej CNT-FAI a marxistickej POUM. Na územiach, ktoré obsadili a spravovali, sa uskutočnili zaujímavé experimenty s kolektivizáciou hospodárstva, ktoré tu fungovalo na princípe nehierarchickej organizácie. Z anarchistických milícií sa v Barcelone v júli 1936 sformovala antifašistická bojová brigáda, ktorej velil Durruti. Mala asi šesťtisíc členov a neskôr ju nazývali aj „Durrutiho kolónou“.

Antifašistický front v Španielsku však zostal z medzinárodného hľadiska izolovaný. Zahraničné vlády mu odmietli poskytnúť pomoc napriek tomu, že frankistov podporovalo fašistické Taliansko a nacistické Nemecko. Materiálnu podporu bol ochotný poskytnúť len Sovietsky zväz, no za cenu rastu vplyvu stalinistickej PCE, ktorá sa usilovala o likvidáciu nezávislých organizácií pracujúcich.

Durruti zomrel v roku 1936 na Madridskom fronte. „Jeho“ kolóna sa stala súčasťou pravidelnej republikánskej armády v roku 1937.

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…