Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka
V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…
Priestor na dýchanie (film)
Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…
Mrtvolná klobása
V kapitole Marxovho Kapitálu, ktorá je venovaná boju o dĺžku pracovného dňa, sa píše: „Kapitál je mŕtva práca, ktorá ako upír ožíva len tým, že vyciciava živú prácu a žije tým plnšie, čím viac jej vycicia.“ Je známe, že Marx obľuboval hororovú literatúru a gotické motívy, ktoré boli populárne na konci 19. storočia. Vlkolaci a upíri mu poslúžili ako zrozumiteľné, vtedy všeobecne známe metafory pre nenásytnosť a parazitovanie na robotníckej triede. Čítať ďalej…
Bulharská klobása
Hovorí sa, že čas sú peniaze. V prípade bulharského filmu „Slava“ (v distribúcii ako „Glory“, 2016) to však neplatí. Čas, v tomto prípade „časovnik“ čiže hodinky sovietskej značky Sláva, sú tu skôr symbolom poníženia hlavného hrdinu a motívom pomsty. Film je druhou časťou sociálno-kritickej trilógie bulharského režisérskeho dua Kristina Grozevová – Petar Valčanov. Tak ako jej predchodkyňa „Lekcia“ (2014), aj táto snímka sa inšpiruje skutočnými novinovými titulkami o osobných drámach bulharských pracujúcich. Vyhýba sa samoúčelnej poetike, nechýba jej čierny humor a politický podtext. Čítať ďalej…
Armáda Santa Clausov
Vianočné sviatky sa považujú za čas radosti, štedrosti a obdarúvania. Počas predvianočného zhonu roku 1974 sa ulicami Kodane preháňala „armáda Santa Clausov“, ktorá tieto hodnoty vzala doslova. Išlo o členov a členky dánskej divadelnej skupiny Solvognen („Slnečný voz“). Ich cieľom však nebolo len symbolicky rozdávať dobrú náladu v kostýmoch symbolu Vianoc. Rozhodli sa, že priamou akciou otvoria niekoľko tém, ako je komercializácia Vianoc, rastúca nezamestnanosť, zatváranie tovární v dôsledku ropnej krízy či ťažkosti s bývaním. Počas päťdňovej kampane pred Štedrým dňom sa Santovia postarali o veľký rozruch. Čítať ďalej…
Vždy, keď sa nakoksujem
Americká dráma Modré goliere (Blue Collar, 1978) je príbehom troch detroitských autorobotníkov, ktorí odhalia korupciu a prepojenia na podsvetie vnútri svojho odborového zväzu. Jerry (H. Keitel), Smokey (Y. Kotto) a Zeke (R. Pryor) predstavujú generáciu proletárov, ktorá už prestala byť svojím šéfom vďačná za to, že sa môžu nechať zdierať a zadlžovať. Monotónnu prácu na linkách z duše nenávidia, pocit frustrácie a bezmocnosti utišujú v kokaínových parties pred nástupom na rannú. Denník New York Times túto atmosféru 70. rokov nazval „priemyselným Woodstockom“. Ani drogy, ani konzumerizmus na dlh však nedokážu zakryť realitu, ako vidno z Jerryho monológu v tejto ukážke z filmu (so slovenskými titulkami). Celý film nájdete na uloz.to. Čítať ďalej…
Floridská uhorka
Najnovší film scenáristov Seana Bakera a Chrisa Bergofa vznikol na Floride, kde žije až tretina amerických rodín bez domova. Po snímkach Starlet (2012) a Tangerine (2015) ním zavŕšili svoju trilógiu o pracujúcich v sexbiznise. Florida Project (2017) síce nezaprie inšpirácie Kenom Loachom, Alanom Clarkom či talianskym neorealizmom, no nejde o typickú pochmúrnu sociálnu drámu. Je farebný, vtipný a snový, a pritom nie nerealistický. Nakrúcal sa v „budget moteli“ pár kilometrov od Disney Worldu, najnavštevovanejšieho prázdninového rezortu na svete. Keďže rozpočet filmárom neumožňoval prenajať si celý objekt, v pozadí plynie skutočný život obyvateľov motelu. Autentické sú aj helikoptéry floridských milionárov, ktoré občas preletia v diaľke. Čítať ďalej…
Baníci a LGBTI
„Nemyslím si, že baníci, určite nie tí vo Walese, by si vedeli predstaviť, že najväčšia skupina darcov v ich komunite bude skupina gejov a lesieb. To by sa asi smiali, a my asi tiež. Keď si predstavím, ako vrúcne nás potom privítali… Všetky mýty a bariéry predsudkov zmizli, keď sme prišli do toho údolia. Naozaj ma veľmi dojalo, že tieto bariéry sa dajú prelamovať a môžeme sa spájať a zjednocovať a bojovať.“ Čítať ďalej…
Marťanská klobása
Brakový film z éry mccarthyizmu Červená planéta Mars (1952) vykresľuje Mars ako komunistický svet, ktorý ohrozuje USA. Východisko príbehu tohto filmu vo svojej dobe už nebolo príliš originálne: Mars sa vo vedeckej fantastike začal spájať so socializmom už vďaka románu Červená hviezda z roku 1908, ktorý napísal Alexander Bogdanov (1873 – 1928). Hrdinom románu je mladý ruský revolucionár, ktorý navštívi rozvinutú socialistickú spoločnosť na Marse. Čítať ďalej…
Porto Marghera: Posledné ohne
Onedlho to bude desať rokov, odkedy sa tento film prvýkrát premietal na Slovensku. Teraz si ho aj so slovenskými titulkami môžete pozrieť na YouTube. Čítať ďalej…
