Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách.

• Celý film na YouTube
• Záznam z diskusie s režisérkou v Bratislave

Množstvo ďalších filmov nájdete na Labournet TV.

Ukážky z filmu

Trailer

Migranti vo fabrikách

Nemecký priemyselný boom v 60. a 70. rokoch závisel aj od práce „gastarbeiterov“ – robotníkov z Turecka, Talianska či Španielska, ktorí do krajiny prichádzali za lepším zárobkom. Čakali ich tvrdé pracovné podmienky, špinavé ubytovne, ale aj rasizmus. Niekdajší zamestnanec nemeckého Opelu spomína v klipe z dokumentu Priestor na dýchanie (2019) na prípad, keď si španielski migranti otvorili ústa na zhromaždení zamestnancov.

Skracovanie pracovného času

Nie všetko sa dá kúpiť, nie všetko sa točí okolo vyšších miezd. Skupina opozičných odborárov v Opeli si to uvedomovala, a preto žiadala skrátenie pracovného času. „Bol to náš najväčší merateľný úspech.“

Prepúštanie

V ďalšom klipe Wolfgang Schaumberg zo Skupiny opozičných odborárov v Opeli perfektne zhŕňa salámovú metódu, ktorú uplatňujú automobilky pri prepúšťaní: „Prepustíme x-tisíc ľudí, ale ten zvyšok bude mať zaručené pracovné miesta!“ Odbory to vydávajú za veľké víťazstvo… a potom možno príde ďalšie prepúšťanie.

Pracujúci v Opeli kládli tomuto postupu odpor, rovnako ako pokusom firmy o presúvanie pracovných miest z kmeňa pod externé firmy (outsourcing).

Limity odborárstva

Skupina opozičných odborárov (GoG) pôvodne vznikla ako vnútorná opozícia v odborovej organizácii, ktorá pôsobila v bochumskom Opeli. Cieľom bolo pôsobiť ako radikálny prúd v oficiálnych odboroch. Počas desaťročí aktivít sa však niektorí členovia GoG prepracovali k zásadnejšej kritike odborov a ich úlohy v kapitalizme.

Vo videu hovorí Manni Strobel, ktorý bol členom GoG od roku 1982 až do svojej smrti v roku 2015.

Boje pracujúcich a kapitalistické krízy

Skupina opozičných odborárov v Opeli sa nezameriavala len na bezprostredné požiadavky, týkajúce sa miezd či pracovného času. Na zápasy vo fabrikách sa pozerali v širšom kontexte kapitalistického rozvoja a pomeru síl medzi prácou a kapitálom.

Jeden z podporovateľov GoG v klipe vysvetľuje, ako sa ekonomický cyklus premieta do bojov na pracoviskách.

Galéria

Video

Čítajte v Bufete