Ak vôbec existuje nádej
Ľavičiarske diskusie o násilí na Blízkom východe sa desaťročia pohybujú medzi dvoma pólmi. V nemecky hovoriacich krajinách a v prostredí, ktoré sa inšpiruje ich teoretickou produkciou, má silnú pozíciu predstava o nedotknuteľnosti Izraela. Vznikol ako útočisko pre tých, ktorí boli pre svoju etnicitu najväčšmi prenasledovaní. Preto ho treba brániť pred všetkými hrozbami dovtedy, kým budú existovať iné štáty. Tento pohľad fakticky uznáva – či skôr vyznáva – charakter Izraela ako etnoštátu. Spomedzi všetkých kapitalistických štátov vyčleňuje jeden, ktorý pre jeho jedinečnú povahu a historické okolnosti vzniku nemožno kritizovať. Všetko ostatné je antisemitizmus. Čítať ďalej…
Iná „independencia“ je možná
Policajti tlčú dôchodcov hlava-nehlava, skáču po ľuďoch a strieľajú po nich gumovými projektilmi. Ulice Barcelony sú plné mladých, starých, oblečených v oblekoch aj v teplákoch. Držia spolu, od svojho hnutia si sľubujú ďalekosiahle spoločenské zmeny, objavujú sa sociálne, ekonomické, feministické požiadavky. Živo sa diskutuje, vznikajú lokálne výbory, hasiči v prilbách chránia ľudí pred políciou. Mnohé verejné služby ochromil generálny štrajk. Pre problémy s dopravou stojí aj jedna z liniek v automobilke SEAT, ktorá patrí do rovnakého koncernu ako bratislavský VW. Naproti tomu v Madride odporcovia samostatnosti Katalánska hajlujú a volajú po vojenskej intervencii. Čítať ďalej…