Za rovnakú prácu rovnakú plácu

Niektorí slovenskí pracujúci privítali príchod srbských kolegov s nevôľou a obavami. Nemali by sme však zabúdať, že v podobnej situácii ako Srbi u nás sú stále tisíce Slovákov napríklad vo Veľkej Británii. Aj „naši“ v Anglicku niekedy vyvolávajú nepriateľské reakcie zo strany domácich. Našťastie, organizovanie sa na pracovisku dokáže nájsť riešenia výhodné pre obe strany.

Domáci a zahraniční pracujúci totiž nie sú nevyhnutne odsúdení na vzájomnú konkurenciu. Pracujúci v chemickom komplexe v anglickom Fawley v lete 2016 vstúpili do štrajku za to, aby za rovnakú prácu každý dostával rovnakú plácu, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Ich víťazstvo je príkladom toho, že solidarita a spolupráca je nielen možná, ale pre pracujúcich aj výhodnejšia než konkurencia.

Závod vo Fawley je najväčší svojho druhu v Británii. Má dve časti. Ropná rafinéria patrí firme Esso Petroleum a továreň, ktorá spracúva ropu na chemické výrobky, patrí spoločnosti ExxonMobil Chemical. Spracovateľský objem rafinérie Fawley predstavuje 20 % celkových britských kapacít. Spracovanú ropu a chemické výrobky z miesta odvážajú najmä vodným kanálom, ktorý ústi v juhoanglickom prístave Southampton.

Pre energetický a chemický priemysel v Británii je typické „subkontraktovanie“ práce menším firmám. Tento prístup poznáme zo slovenského stavebníctva: veľká firma nezamestnáva pracujúcich priamo, ale zadá zákazku menšej firme. Pre veľké spoločnosti je to prostriedok, ako ušetriť mzdové náklady. Zároveň sa prostredníctvom rozdelenia práce na jednotlivé „projekty“ zrýchľuje pracovný proces. Materské firmy a najmä subdodávatelia v tomto sektore sú dlhé roky v neustálom konflikte s organizovanou pracovnou silou. Odborári, najmä zo zväzov UNITE a GMB, bojujú za zachovanie pracovných štandardov, ktoré im priznáva Národná dohoda pre inžinierske stavebníctvo, známa ako „Modrá kniha“. Zamestnávatelia sa naopak pokúšajú zbaviť platnosti Modrej knihy. Používajú na to „blacklisting“, teda (nelegálne) zoznamy „nespoľahlivých“ zamestnancov, odborových aktivistov, ktorých nikto v branži nechce zamestnať. Takto udržiavajú na pracoviskách atmosféru strachu, ktorá umožňuje najímať mladších, menej skúsených pracovníkov za horších podmienok, než stanovuje Modrá kniha. Druhou formou podkopávania profesijných štandardov je najímanie pracujúcich z krajín EÚ za horších platových podmienok.

Práve táto prax sa stala ohniskom konfliktu v roku 2016 v rafinérii Fawley. Išlo najmä o taliansku dodávateľskú firmu Nico, ktorá v komplexe zamestnávala 20 nedostatočne kvalifikovaných pracovníkov z Bulharska a Talianska. Ich úlohou bolo umývať a dekontaminovať ropné zásobníky. Túto prácu treba vykonať okamžite po tom, ako sa skončí výrobný cyklus v jednom zo šiestich blokov rafinérie. Pracujúci v dekontaminačných odevoch a kyslíkových maskách musia zostúpiť do horúcich zásobníkov, aby ich vyčistili, vydrhli, vymenili filtre a časti katalyzátora. Musia to stihnúť včas, aby sa výrobná jednotka dala opäť zapojiť do produkcie, a aby sa dala odpojiť ďalšia zo šiestich jednotiek.

Firma Nico za túto náročnú a zodpovednú prácu platila Talianom a Bulharom spolu 60 eur za desaťhodinovú zmenu. Svojim britským zamestnancom však platila 125 libier za rovnakú zmenu, a rovnako platili aj ďalší „kontraktori“. Miestni aktivisti z odborov Unite a GMB preto počas niekoľkých mesiacov viedli informačnú kampaň a pred rafinériou rozdávali vodičom letáky. Žiadali rovnakú plácu za rovnakú prácu. Hoci v regióne panuje vysoká nezamestnanosť, firmy uprednostňujú lacných pracovníkov z EÚ. Odborári zdôrazňovali, že neprotestujú proti zahraničným pracovníkom, ale proti praxi zamestnávateľov, ktorou podkopávajú dohodnuté štandardy odmeňovania.

Ďalším krokom boli dva 24-hodinové štrajky s týždňovým odstupom, ktoré odbory ohlásili na júl. Zároveň bol uvalený zákaz na vykonávanie nadčasovej práce. Už prvý preštrajkovaný deň spôsobil rafinérii vážne problémy. Manažment odmietol zverejniť spôsobené škody, ale len niekoľko hodín pred začiatkom druhého štrajku kontaktoval miestne odbory a oznámil, že vyhovie všetkým požiadavkám. OdboryUnite preto štrajk zrušili a odvolali zákaz nadčasov. Mzda zahraničných pracovníkov sa vyrovnala mzde britských kolegov, a to so spätnou platnosťou od septembra 2015. Pracujúci z Bulharska a Talianska takisto získali členstvo v odboroch a zastúpenie v závodnom výbore.

Priama akcia vo Fawley inšpirovala ďalších. O mesiac neskôr vstúpili do štrajku za rovnaké mzdy ženy z cateringovej firmy Baxterstorey, ktorá zásobuje stravou pracujúcich vo Fawley. Stavební aktivisti z Teesside (severovýchod Anglicka) zase spustili kampaň za rovnaké odmeňovanie pre Chorvátov, Bosniakov, Rumunov a Španielov, ktorí pracujú v miestnej recyklačnej fabrike.

Pracujúci formou štrajku ukázali, kto v skutočnosti ťahá mzdy ku dnu. Nie sú to migranti, ale zamestnávatelia. A tí sa dajú poraziť iba solidaritou, nie hľadaním obetných baránkov.

Odkazy

• http://www.unitetheunion.org/news/pay-parity-victory-at-fawley-oil-refinery-over-half-pay-for-foreign-workers/
• http://www.unitetheunion.org/news/fawley-oil-refinery-caterers-in-first-ever-strike-over-below-inflation-pay-offer/
• https://rs21.org.uk/2016/11/15/lessons-from-fawley-from-british-jobs-to-migrant-solidarity/
• https://www.facebook.com/pg/Teesside-Construction-Activists-429641457200160/

Video

Čítajte v Bufete