Víťazstvo v nemeckom priemysle?

Po sérii výstražných štrajkov, ktoré sa konali minulý týždeň, odborový zväz IG Metall uzavrel v spolkovej republike Bádensko-Württembersko kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Kolektívne vyjednávanie sa tým v tomto regióne uzavrelo. Očakáva sa, že budú nasledovať zmluvy v ďalších spolkových republikách, ktorých obsah bude podobný.

Táto správa sa už objavila aj v našich médiách. Miestami vyvolala pochvalné reakcie čitateľov. Niektorí porovnávali výsledky nemeckých odborov s vývojom na Slovensku, ktorý je vraj horší.

Pozrime sa však bližšie na výdobytky, ktoré sú zakotvené v novej zmluve:

• Zvýšenie miezd o 4,3 % do marca 2020.

• Možnosť prechodu na skrátený, 28-hodinový pracovný týždeň počas najviac dvoch rokov. Týka sa zamestnancov, ktorí sa starajú o deti, starých alebo chorých.

• Niekoľko jednorazových príplatkov. Niektorí zamestnanci ich budú môcť vymeniť za pracovné voľno.

Prvý bod znamená, že zamestnanci kovo- a elektropriemyslu nebudú môcť až do roku 2020 štrajkovať za vyššie mzdy či vyvíjať iné formy nátlaku. Mzdy za celé toto obdobie (asi 25 mesiacov) vzrastú o 4,3 %.

Značnú časť nárastu však pohltí inflácia, ktorá sa v súčasnosti odhaduje na 1,5 – 2 % ročne. Zároveň je miera rastu miezd v nemeckom priemysle ZA DVA ROKY menšia než predpokladaná miera rastu miezd v slovenskej ekonomike ZA ROK. Podľa prognóz NBS v roku 2018 u nás vzrastú nominálne mzdy o necelých päť percent a v roku 2019 znova o päť percent.

Pokiaľ ide o druhý bod, odbory pôvodne žiadali, aby zamestnanci, ktorí sa rozhodnú dočasne prejsť na kratší pracovný týždeň, mali nárok aj na určitú peňažnú kompenzáciu. Zamestnávatelia to však odmietli. Mzda zamestnanca teda klesne v rovnakom pomere, v akom sa mu skráti pracovný týždeň. Jednoducho, je to podobné, ako keby prešiel z plného na čiastočný (osemdesiatpercentný) úväzok. Hoci pre časť pracujúcich aj tento variant môže predstavovať výdobytok, pre mnohých zrejme nebude príliš atraktívny, keďže znamená pokles príjmu o asi 20 %.

Tretí bod stavia zamestnancov s malými deťmi alebo odkázanými príbuznými pred nepríjemnú voľbu: buď vezmú viac peňazí, ktoré aspoň trochu vyvážia mizerný rast miezd, alebo sa rozhodnú pre viac „voľného“ času, ale bez príplatkov. „Rovnováha“ medzi pracovným a rodinným životom v praxi.

Navyše, toto „víťazstvo“, ako záver rokovaní prezentuje IG Metall, prichádza v situácii, keď je rast miezd v Nemecku dlhodobo slabý, keď sa zväčšuje podiel obyvateľov, ktorí sú ohrození chudobou, keď až dvadsať percent detí už reálne žije pod hranicou chudoby, a keď pribúda slabo platených, neistých úväzkov, ktoré vôbec nie sú pokryté kolektívnymi zmluvami. Nemecko, majster sveta v exportoch a ekonomický motor EÚ, beží na čoraz mizernejšie platenú pracovnú silu. „Dobiehanie“ v Európe začína vyzerať tak, že vyspelejšie a bohatšie krajiny bežia naproti tým menej vyspelým a chudobnejším… aby sa stretli kdesi na polceste. Vitajte v novej sociálnej Európe.

Čítajte v Bufete