Kozmická uhorka

Jednou z bizarnejších frakcií ruskej krajnej ľavice boli tzv. anarchisti-biokozmisti (niekedy nazývaní aj „biokozmisti-nesmrteľníci“). Táto skupina vznikla v roku 1921, v čase štátnych represií proti anarchistom po pohrebe anarchistického filozofa Pjotra Kropotkina. Anarchisti-biokozmisti síce deklarovali svoju podporu boľševickému vedeniu ruskej revolúcie, no zároveň oznámili aj svoj cieľ „zaviesť sociálnu revolúciu do medziplanetárneho priestoru“. Skupina mala miestne organizácie, no najviac členov mala v Moskve a Petrohrade. Vydávali časopis Nesmrteľnosť (Bezsmertie).

Alexandr Svjatogor, biokozmistický básnik, zverejnil v roku 1922 ich Dvanásť prehlásení, z ktorých vyberáme:

1. Smrť redukuje človeka a ponižuje jeho charakter: obavy o život otvárajú cestu bojazlivosti, vulgárnosti, falošnosti a deformáciám. Smrť je zodpovedná za prehlbovanie sociálnej nespravodlivosti, obludného súkromného vlastníctva a antagonizmu medzi jednotlivcami, národmi a triedami. Toto časové obmedzenie, smrť, predstavuje už celé veky základ duchovného a materiálneho kolapsu jednotlivca ako aj spoločnosti.

2. V biokozmizme nájde každý jednotlivec – ako aj celé ľudstvo – úplnú slobodu jedine v boji za osobnú nesmrteľnosť. Biokozmizmus tvrdí, že tento boj predstavuje skutočný základ pre duchovné a materiálne zjednotenie ľudu, že sila a tvorivosť jednotlivca a spoločnosti porastú do jedinečných výšav, a že vďaka účasti na tomto zápase sa charakter človeka rozvinie ako nikdy predtým.

3. Otázka medziplanetárnosti je v biokozmizme rovnako dôležitá ako nesmrteľnosť. Ak je smrť (teda obmedzenie v čase) prvotnou príčinou zla v živote jednotlivca a spoločnosti, potom druhou príčinou je obmedzenie v priestore. Tým máme na mysli primárnu polohu, ktorú definujú naše domovy, mestá, rodiská, štáty a rasa. V konečnom dôsledku aj internacionalizmus predstavuje len ďalšie obmedzenie z hľadiska priestoru vesmíru.

4. „Nastal čas, aby sme predstavili otázky spojené s biokozmizmom ako najdôležitejšie ciele života. Tvrdíme, že práve prebieha svetový zápas medzi utláčanými a utláčateľmi a medzi prácou a kapitálom. Cieľom tohto boja je zrušenie triednych rozdielov. Podľa nás je to nevyhnutný predpoklad pre naplnenie univerzálnych otázok spojených s biokozmizmom.“

(http://supercommunity.e-flux.com/authors/aleksandr-svyatogor/)

Posadnutosť vesmírom, raketami a rýchlosťou bola pevnou súčasťou imaginácie ruského undergroundu už omnoho skôr. Napríklad Nikolaj Ivanovič Kibaľčič, ktorý vošiel do dejín ako člen skupiny Vôľa ľudu a atentátnik na cára Alexandra II. (1881), bol zároveň vynikajúci odborník na výbušniny a raný teoretik raketového pohonu. Ešte pred popravou stihol v cele spísať svoj projekt pilotovaného dýzového mechanizmu. Medzinárodná Únia astronómov podľa neho pomenovala jeden z kráterov na Mesiaci. Jeho synovcom bol Viktor Serge (rodený Kibaľčič), známy revolucionár, svetobežník a člen Ľavej opozície.

Čítajte v Bufete