Isotype

Najrôznejšie ikony a piktogramy sú dnes samozrejmou súčasťou vizuálnej každodennosti. Ich súčasná podoba sa však začala utvárať už pred vznikom digitálnych médií a jej korene sčasti siahajú k robotníckemu hnutiu na začiatku minulého storočia. Za jeden z neoficiálnych základov moderného piktogramu sa považuje obrazový jazyk Isotype.

Jeho pôvodný názov bol „Viedenská metóda obrazovej štatistiky“. Vznikol na pôde Sociálneho a hospodárskeho múzea vo Viedni na prelome 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. V tom čase bola v meste pri moci socialistická strana, ktorá rozbehla viacero radikálnych reformných programov zameraných na zlepšenie sociálnej situácie proletariátu, predovšetkým v oblasti bývania, vzdelávania a zdravia. Do tohto úsilia sa zapájal aj filozof Otto Neurath (1882 – 1945), ktorý stál za vznikom spomínaného múzea a zaoberal sa teóriou dizajnu. Bol známy aj ako zástanca plánovanej ekonomiky a oponent rakúskej školy v tzv.. debate o ekonomickej kalkulácii.

Metóda vizuálnej komunikácie, ktorú vyvinul, nemala byť „úplným jazykom“ v pravom zmysle slova. Išlo skôr o to, sprístupniť vedecké poznatky masovému publiku. Neurath sa inšpiroval starými vojenskými mapami, egyptskými hieroglyfmi, reklamou či dobovými typografickými experimentami. Vizualizovaná štatistika mala čitateľovi sprehľadniť súvislosti a evokovať korektný dojem o zložitých témach ako medzinárodný obchod, urbanizmus či sociálna štruktúra. Piktogramy preto boli schematické, dvojrozmerné, dodržiavali intuitívny farebný kód atď. Navyše sa dali ľahko reprodukovať aj bez veľkého výtvarného talentu.

Ak bol Neurath hlavným teoretikom Isotype, jeho konkrétnu podobu najviac ovplyvnil nemecký výtvarník Gerd Arntz (1900 – 1988). V mladosti ho ovplyvnili štrajky vo fabrike jeho otca. Po prvej svetovej vojne sa pridal k mladým umelcom, ktorí sa angažovali v robotníckom hnutí – takzvaným Kolínskym progresívcom. Arntz sympatizoval s krajne ľavicovými prúdmi marxizmu, ktoré kritizovali sociálnu demokraciu, leninizmus a Sovietsky zväz, účasť komunistov v parlamente či prácu v oficiálnych odborových zväzoch. Namiesto toho zdôrazňovali nezávislú aktivitu robotníckej triedy zdola. Od roku 1929 Arntz viedol grafické oddelenie Neurathovho Sociálneho a hospodárskeho múzea.

Múzeum zatvorili v roku 1934, keď sa v Rakúsku moci chopil fašistický Vlastenecký front. Neurath emigroval do Veľkej Británie, Arntz do Holandska. Grafickú metódu však rozvíjali ďalej, už pod názvom „International System Of Typographic Picture Education“ – ISOTYPE. Metódu príležitostne používali rôzne verejné inštitúcie v USA, ZSSR a Európe.

Galéria

Čítajte v Bufete