Dezertérska uhorka

Skoro presne pred sto rokmi: v ruskej armáde, ktorá bojovala na haličskom fronte, obnovili trest smrti. Dočasná vláda premiéra Kerenského takto reagovala na úplný kolaps tzv. júlovej ofenzívy. Tri ruské armády sa vtedy obrátili na ústup, hoci boli v presile. Zdola zvolené rady vojenských zástupcov prediskutovali rozkazy velenia a zväčša ich odmietli splniť. Každý deň dezertovali tisíce vojakov a ľavicový premiér Kerenskij bol nútený vyhlásiť:

„Revolučné jednotky! Vaša vlasť od vás očakáva, že v mene slobody a večného mieru zasadíte nepriateľovi rozhodujúci úder!“

Po tomto apeli sa počty dezertérov ešte znásobili a vojaci dokonca strieľali na veliteľov, ktorí si brutálnymi spôsobmi vynucovali poslušnosť.

Rozpad ruského frontu a návrat vojakov domov bol čiastočne ovplyvnený júlovými nepokojmi v ruských metropolách. Počiatočné demonštrácie anarchistických robotníkov a vojakov v Petrohrade prerástli 17. júla do polmiliónového protestu robotníkov, vojakov a námorníkov pod boľševickým heslom „Všetku moc radám (sovietom)“. Pod tlakom revolučných vojakov sa vojenský aparát boľševickej strany (bez súhlasu ústredného výboru) rozhodol podporiť pouličné hnutie. Poskytol ozbrojenú ochranu a zabezpečil strategické body v meste.

Povstanie bolo potlačené jednotkami lojálnymi vláde. Zabili okolo 160 demonštrantov. „Najlepším prostriedkom proti puču sú bajonet a guľomet,“ vyhlásil minister práce Skobelev. Hoci boľševici agitovali za pokojný priebeh júlových protestov, Kerenskij vydal zatykač na vodcov strany. Lenin ušiel do ilegality, odkiaľ poslal tento odkaz: „Súdruhovia, v prípade ak by ma zavraždili, prosím nájdite a publikujte môj text Marxizmus a štát! Zošit s textom zostal niekde v Štokholme.“

Pamiatke všetkých vojakov a pracujúcich, ktorých v júli roku 1917 obetovali v mene „vlasti, slobody a mieru“, hráme bieloruský industrial od Ambassador21.

Video

Čítajte v Bufete