Štrajk desaťročí v General Motors

17. september 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, odbory, štrajk, USA

Odbory „Zjednotení pracujúci v autopriemysle“ (United Automobile Workers) v americkom General Motors vstúpili od nedeľňajšej polnoci do časovo neobmedzeného štrajku. Štrajk 48-tisíc zamestnancov zastavil výrobu v 33 závodoch v deviatich štátoch USA, vrátane prevádzky 22 distribučných centier. Ide zrejme o najväčší štrajk v americkom autopriemysle od roku 1976.

Cieľom štrajku je zastaviť plán vedenia, ktoré chce obmedziť príspevky firmy na zdravotné poistenie zamestnancov, zvýšiť podiel horšie platenej agentúrnej práce, ako aj zrušiť výrobu v štyroch závodoch v Michigane a Kanade. GM už v lete zatvorilo továreň na Chevrolety v Lordstowne, kedysi vlajkovej lodi celého koncernu. Medzi štrajkujúcimi často počuť názor, že firma ich podviedla. V časoch recesie po roku 2008 sa pracujúci „dobrovoľne“ uskromnili, akceptovali zníženie platov a zavedenie agentúrnej práce za polovičné mzdy. Vraj len „kým sa firma opäť nepostaví na nohy“. Po desiatich rokoch je GM vo výbornej kondícii a zamestnancom sa odmeňuje zatváraním a škrtmi.

Vedenie odborov UAW rokovalo s tromi najväčšími výrobcami – GM, Ford a Fiat Chrysler (FCA) – o predĺžení platnosti spoločnej kolektívnej zmluvy až do soboty. Bojovné signály veľmi nevysielali. Skôr naopak, odbory boli pripravené spraviť firme veľkorysé ústupky a pacifikovať pracujúcich, tak ako to robia už desaťročia. UAW ešte v sobotu informovali médiá, že štrajk nebude. A rovnako v sobotu vedenie UAW prikázalo svojim členom, aby prišli do práce napriek štrajku upratovačov a upratovačiek firmy Aramark, ktorí pracujú v piatich závodoch GM. Štrajkujúci upratovači sú pritom takisto členmi UAW. Nesolidárny prístup vedenia odborov vyvolal odpor na sociálnych sieťach.

Rozčarovanie z ustráchanej vyjednávacej taktiky UAW posilnil najnovší korupčný škandál. FBI od štvrtka vyšetruje prezidenta UAW Garyho Jonesa a bývalého prezidenta Dennisa Williamsa pre podozrenia zo zneužitia členských príspevkov na osobné účely, napríklad výlety na luxusné golfové párty či dlhodobé prenájmy súkromných víl v kalifornských Palm Springs. To všetko malo byť kryté falošnými účtovnými dokladmi. Medializované podozrenia čiastočne diskreditovali UAW aj na strane zamestnávateľa a jeho investorov, ktorí začali pochybovať o ich dôveryhodnosti ako partnera v rámci „sociálneho dialógu“, zodpovedného za hladké presadenie škrtov. UAW preto boli pritlačení k múru a so zamestnávateľmi sa napokon nedohodli. Manažment napriek tomu oznámil, že od sobotňajšej polnoci zostanú v platnosti staré zmluvné podmienky. UAW to odmietli a boli fakticky nútené vyhlásiť štrajk.

Z rôznych historických dôvodov sú členská základňa a základné organizácie UAW v General Motors o čosi radikálnejšie ako u iných výrobcov. Odráža sa to na relatívne lepších podmienkach. Podľa údajov detroitskej tlače sú mzdové náklady v GM o 13 dolárov na hodinu vyššie než u jeho rivalov, kde odbory nefungujú. Fordovi zamestnanci sú oproti nim údajne drahší o 11 dolárov, vo FCA je rozdiel 5 dolárov na hodinu. Pracovať pre firmu z „veľkej trojky“ stále znamená vyššie mzdy a benefity a občas aj podiel zo zisku. To ju robí pomerne atraktívnou v porovnaní so štandardom amerického priemyslu. Ak však vezmeme do úvahy infláciu, mzdy výrobných operátorov v autopriemysle oproti roku 1990 poklesli až o 16 percent.

Hoci za štrajk hlasovalo vyše deväťdesiat percent členov aj u Forda a v FCA, UAW oznámili, že predbežne začínajú štrajk len proti GM. Cieľom má byť vyjednať prijateľnú dohodu a potom presunúť tlak na Forda a Fiat Chrysler. Natíska sa však otázka, prečo si UAW ako prvý terč vybrali práve GM, ktorý sa spomedzi „veľkej trojky“ na štrajk najlepšie pripravil? Podľa informácií analytikov z automobilového sektora má GM zásoby na najbližších 77 dní (modely SUV až na 80 dní). Priemerné zásoby v autosektore stačia na 61 dní. To znamená, že štrajk by musel trvať podstatne dlhšie ako jeden mesiac, aby skutočne dostal firmu pod tlak. Pracujúci v továrni GM v mexickom Silao pred týždňom oznámili, že manažment ich núti do nadčasov, podstatne zrýchlil linku a šikanuje tých, ktorí prejavia nesúhlas. Podľa pracujúcich sa firma snažila navýšiť zásoby ziskových pickupov, lebo sa pripravovala na štrajk v USA.

Fakt, že firma sa na boj prichystala, však automaticky neznamená, že ju štrajk nepoškodí, ako komentovali na sociálnych sieťach cynici. Automobilka pre štrajk príde o výrobu a tržby, s ktorými už počítala ako s hotovou vecou. Predaje automobilov zo zásob, ktoré spomínajú analytici, túto stratu neriešia. Preto napríklad The Wall Street Journal predpovedá straty vo výške 50 až 100 miliónov dolárov za každý deň štrajku.

Ako sú na boj prichystané odbory? Podľa detroitskej tlače UAW v marci dočasne zvýšil členské, čím štrajkový fond navýšil na sumu 850 miliónov dolárov. Každému štrajkujúcemu z neho budú vyplácať 250 dolárov na týždeň, a to so spätnou platnosťou od 15. dňa štrajku. Je to menej ako minimálna mzda v Michigane, čo sotva vystačí na zaplatenie nájmu za trojizbový byt. Mnohí pracujúci očakávajúci štrajk preto už počas leta zaplatili vopred rôzne poplatky. Vzhľadom na dlhodobú politiku UAW si nie je ťažké domyslieť, že odborom nepôjde v prvom rade o to, aby dostala firmu pod účinný tlak, ale o to, aby si udržali aspoň nejakú kontrolu nad pracujúcimi a znovu dokázali svoju užitočnosť a význam pre firmy a štátne úrady. Podľa viacerých pozorovaní sa preto odbory budú snažiť štrajk ukončiť pri najbližšej vhodnej príležitosti.

Tieto názory môžu byť pravdivé, no neznamenajú, že pracujúci nemôžu proti globálnej stratégii firmy postaviť stratégiu cezhraničnej solidarity. Štrajku v USA predchádzal 9. septembra štrajk 8000 pracujúcich v Kórei, kde GM hrozí zatvorením niekoľkých fabrík. Začiatkom roka sme informovali o úspešných divokých štrajkoch 70-tisícov mexických pracujúcich, ktorí vyrábajú komponenty pre americké automobilky. Počas štrajku robotníčky napochodovali na hranicu s USA, kde vyzvali kolegov na druhej strane plota, aby podporili ich boj. Možná stratégia účinného medzinárodného boja pracujúcich začína tým, že pochopíme terén, na ktorom sa odohráva. Kapitál medzi pracujúcimi stavia bariéry, no zároveň ich búra. Milióny pracujúcich na všetkých kontinentoch síce delia štátne hranice, no prepájajú ich výrobné vzťahy, stelesnené v sieti dodávateľských reťazcov.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…