Školstvo a koronakríza

Presne pred mesiacom bol Svetový deň učiteľov – hoci presnejšie je hovoriť o dni učiteliek, keďže ženy u nás tvoria takmer osemdesiat percent tejto profesie. Tento rok zostali bez karafiátov a slová uznania sa k nim dostali iba sprostredkovane. Boli prvou skupinou pracujúcich, ktorú zasiahli karanténne opatrenia, a od začiatku marca pracujú zväčša z domu. Niektorí ich preto považujú za privilegovanú časť populácie: ako prví získali ochranu, po celý čas dostávajú mzdu a ich práca sa ešte zjednodušila. K „dvom mesiacom oddychu“, ktoré vraj majú počas leta, dostali ďalšie platené voľno!

Pracovné podmienky učiteliek a učiteľov sa však v čase pandémie nezlepšili. Prechod na diaľkovú výučbu nebol hladký a práce pribudlo. Okrem toho, že sa vyučuje cez internet, nájdu sa aj učiteľky, ktoré nosia deťom domáce úlohy do schránok. Zároveň sa často ocitli pod prísnejšou kontrolou vedenia, ktoré tlačí na plnenie učebných plánov. Vedenie škôl dnes niektorým učiteľom a učiteľkám prikazuje chodiť do školy alebo čerpať dovolenky aj napriek tomu, že pracujú z domu. Pozornosti sa dožadujú aj rodičia, ktorým pomôže každá ďalšia hodina výučby denne.

Navyše, ukazuje sa, že platy a pozície niektorých pedagógov sú ohrozené. Minister Gröhling hovorí od piatku o záchrannom pláne na udržanie pracovných miest. Samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi väčšiny škôl, sa teraz ocitli v problémoch a nemajú dosť peňazí na učiteľské mzdy. Ministerstvo pripravuje plán, ktorý má zefektívniť rezort a zjednotiť financovanie. Košický kraj už školy vyzval, aby v ďalšom školskom roku znížili náklady o 20 %. Spôsoby, ako usporiť, majú teraz hľadať sami pracujúci. Hovorí sa o spájaní vyučovacích hodín či krátení učiteľských úväzkov. Skôr či neskôr dôjde na úsporné opatrenia aj na univerzitách. Štátne dotácie zďaleka nepokrývajú celý ich rozpočet, a tak závisia od vlastných tržieb – napríklad z prenájmu nevyužívaných budov či zo školného od zahraničných študentov. Tieto zdroje sú teraz ohrozené.

Zatváranie škôl po celom svete upozorňuje na ich význam v rôznych oblastiach. Podľa článku v americkom časopise Time sa zatvorenie škôl najmä v rozvojových krajinách môže prejaviť – ako už viackrát – rastúcim počtom sexuálnych útokov na dievčatá v domácnostiach, neželaných tehotenstiev, či nárastom detskej práce. Školy však majú aj dôležitú ekonomickú úlohu. Vďaka nim majú zamestnávatelia k dispozícii veľkú časť pracovnej sily, prevažne ženskej, ktorá by inak bola viazaná starostlivosťou o deti. Niektoré krajiny azda aj preto pri zatváraní škôl otáľali. Starostu New Yorku k tomu dotlačila až akcia učiteľov, ktorí ohlásili masovú neprítomnosť v práci zo zdravotných dôvodov. Podobne to bolo v Británii.

Na Slovensku učiteľky nemuseli bojovať za zatvorenie škôl. Nová vláda však vo svojom programovom vyhlásení neuvádza žiadne konkrétne záväzky, ktoré by sa týkali rozpočtu školstva či učiteľských platov. Kríza vyvolaná pandémiou prehĺbi problémy s financovaním v celom verejnom sektore. Čaká nás opakovanie vlny učiteľských protestov spred niekoľkých rokov?

Zdroje

• https://www.teraz.sk/slovensko/najvyssi-podiel-zien-v-skolstve-je/422672-clanok.html
• https://domov.sme.sk/c/22386484/grohling-platy-ucitelov-by-sa-mali-zvysovat-priamo-umerne-k-moznostiam-rozpoctu.html
• https://dennikn.sk/minuta/1869261/
• https://www.theguardian.com/world/2020/mar/15/new-york-city-coronavirus-schools-teachers
• https://nypost.com/2020/03/14/momentum-builds-for-nyc-teacher-sickout-mutiny-over-de-blasios-refusal-to-close-schools/
• https://time.com/5810017/coronavirus-school-closings-education-unesco/

Galéria

Čítajte v Bufete