O stratenej zápisnici

29. máj 2019 • Správy a komentáre AT&T, centrá služieb, IBM, odbory

najnovšom článku na blogu spomíname nedávnu cestu predsedu vlády Pellegriniho do USA. Stretol sa tam aj s predstaviteľmi spoločností AT&T a IBM, ktoré u nás prevádzkujú tzv. centrá podnikových služieb. Podľa Pellegriniho slov tieto spoločnosti veľmi trápi, že na Slovensku možno príliš ľahko založiť odbory. A práve nedávno začali v centrách služieb vznikať odbory uniJA.

Ako povedal Peter Pellegrini:

„Existuje ustanovenie nášho Zákonníka práce, ktoré veľmi uľahčuje založiť odborové organizácie, ak sa len pár zamestnancov dohodne. Obávajú sa, že to vnesie do kolektívnych vyjednávaní neštandardné procesy. A my na Slovensku vnímame, že existujú nápady ako využiť túto situáciu. Je to relevantný argument.“

V článku sme upozornili, že spomínané firmy (ako aj ďalšie) vyjadrili svoje výhrady k zakladaniu odborových organizácií už skôr. Na jeseň roku 2018 sa v zápisnici Fóra centier podnikových služieb (Business Service Center Forum), ktoré funguje pri Americkej obchodnej komore na Slovensku, objavila takáto poznámka:

„Kolektívne vyjednávanie a vzťahy sú pre centrá služieb na Slovensku aj naďalej problémom, a to vzhľadom na neflexibilný Zákonník práce, ktorý aj trojici zamestnancov umožňuje, aby v spoločnosti založili odbory. Členovia BSCF vyzývajú na koordinovaný postup v tejto veci, keďže niektorých sa toto ustanovenie Zákonníka práce už priamo dotklo. Členovia BSCF vyzývajú Vládu SR, aby prijala zmeny v Zákonníku práce, ktoré umožnia vznik odborov iba v prípade, ak zastupujú najmenej 30 % zamestnancov.“

Centrá služieb teda očividne preferujú americký systém, v ktorom je zakladanie odborov ťažšie a zahŕňa komplikované overovanie reprezentatívnosti. Zdá sa tiež, že sociálnodemokratický premiér je ochotný vypočuť si ich „relevantné argumenty“.

V texte sme uviedli aj odkaz na spomínanú zápisnicu. Nedávno však záhadne prestal fungovať. Zmienka o stretnutí zástupcov centier služieb, ktoré sa konalo 27. septembra 2018 v hoteli Crowne Plaza, sa dokonca vytratila zo zoznamu pracovných stretnutí na webe Americkej obchodnej komory na Slovensku.

Uznajte: stretávajú sa každý mesiac, a tu zrazu, s odstupom niekoľkých mesiacov, jedno stretnutie zmizne. To sa mohlo stať len nedopatrením! Našťastie sme našli kópiu zápisnice, takže AmCham Slovakia ju môže znova umiestniť na web a prihlásiť sa k svojim relevantným argumentom 👍.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…