Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom.

Politické posolstvá sú bežnou súčasťou tvorby kapely, ktorá majú korene v berlínskej kontrakultúrnej scéne. Zároveň je pre ňu charakteristický vnímavý postoj voči prostrediu, v ktorom sa odohráva život modernej spoločnosti, čo sa odráža aj v názvoch skladieb a albumov ako „Strategies against architecture“ („Stratégie proti architektúre“), „Architektur ist Geiselnahme“ („Architektúra je branie rukojemníkov“). Názov kapely, ktorý by sa dal voľne preložiť ako „padajúce novostavby“, je odkazom na povojnový vývoj bombami zdevastovaného a neskôr múrom rozdeleného Berlína. Architektúra sa tu stala symbolom a mýtom ako azda v máloktorom inom meste. Stalinistický i západný režim sa vo „svojich“ častiach mesta pretekali v snahe o návrat do „normálu“ a zároveň chceli v priamej konfrontácii dokázať vlastnú nadradenosť.

Počas celej studenej vojny tak vznikali okázalé projekty ako Stalinova alej (od roku 1961 Alej Karla Marxa) či Palác republiky (oba vo východnom Berlíne) alebo Kongresová hala (v západnom Berlíne), ktoré boli stavebnými politickými demonštráciami. Mimo výslnia sa však mnohí Berlínčania a Berlínčanky, bez ohľadu na to, v ktorej zóne žili, borili s náročnými životnými situáciami. V slobodnejšej časti Berlína sa napríklad ťažko zháňali iné ako základné potraviny. Dostupné bývanie v meste znamenalo zväčša izbu v bývalých tzv. nájomných kasárňach z konca 19. storočia, v ktorých často chýbala základná hygienická výbava a kúrilo sa starými kachľami. Miestne bary praskali vo švíkoch, zaplavené uzimenými štamgastmi.

Pod modernizáciou sa v rámci rozsiahlych sanácií v 70. rokoch zväčša rozumelo len masové odstraňovanie historických štukatérskych dekorácií z fasád. Z povestných blokov „kasární“ s dlhými stiesnenými dvormi vzniklo oveľa monotónnejšie, no o nič komfortnejšie prostredie na život. Kto mohol, sťahoval sa na predmestia alebo aspoň nové panelákové sídliská. Tie boli nemenej monotónne, no disponovali aspoň základným vybavením. Starému západnému Berlínu však nechýbal sociálny kolorit: k pôvodným miestnym sa do starých štvrtí začali sťahovať tureckí migranti, ktorí brali akýkoľvek džob, rôzni rebeli, mladí dezertéri, študenti, drogoví díleri, umelkyne a politické radikálky či squatteri. Zrodil sa tak nový, neplánovaný symbol Berlína: mesto sa stalo podhubím pre subverzívnu kultúru.

Prvý album Einstürzende Neubauten mal názov Kollaps. Dva mesiace po vzniku kapely v roku 1980 sa zrútila strecha západoberlínskej kongresovej haly. Príčinou bola únava lacného a nekvalitného materiálu. Pre Neubautenov akoby znázorňovala prehnitosť obidvoch súperiacich režimov. Atmosféru kolapsu zhudobnili na nástrojoch, ktoré si v súlade s prístupom DIY vyrobili sami z plechov a iného materiálu, ktorý našli na smetiskách. Rytmus surového priemyselného rachotu dopĺňa temná poetika v podaní Blixu Bargelda, ktorý často prechádza do chrapčania a nezameniteľného kvílenia.

Kapela sa postupne stala svetoznámou a dnes je akýmsi alternatívnym šlágrom Nemecka. Medzičasom jeden z berlínskych režimov skutočne skolaboval. V tom druhom logika trhu našla spôsoby, ako z ošarpanosti urobiť šarmantnosť a z nezávislej kultúry ďalší tovar. Berlín sa stal dobrou (a drahou) adresou pre kreatívcov všetkých druhov, svetovou metropolou a značkou. Tento model džentrifikácie sa dáva za príklad aj ďalším metropolám, kde to s priemyslom a pracovnými príležitosťami ide dlhodobo od desiatich k piatim.

Občas sme sa stretali, občas aj v noci

berlínske tmavé nebo nám dalo strechu

mali sme 1000 nápadov a všetky boli dobré

ona tu teraz už nie je, pri Kanáli domobrany.

Odkazy

• Najmä v týchto sviatočných dňoch nezabúdajte, že pripomínanie pamiatky R. Luxemburgovej a K. Liebknechta je aj podľa nemeckého Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) dôležitou tradíciou ľavicového extrémizmu

• „Am Landwehrkanal“ na YouTube

• O udalostiach v Berlíne roku 1918 a 1919 sme písali viac tu

• O inej metropole v permanentnom kolapse, ktorá sa stala živnou pôdou pre umeleckú scénu, pozri dvojdielny longread: 1, 2

Galéria

Čítajte v Bufete