Umelecko-remeselná klobása

V Historickom múzeu SNM na Bratislavskom hrade možno od decembra minulého roku vidieť výstavu „Nebáť sa moderny!“, ktorá je venovaná Škole umeleckých remesiel (ŠUR). Tá sídlila v dnešnej budove rektorátu STU na Vazovovej ulici. Škola vznikla v roku 1928 z iniciatívy umelca a teoretika Josefa Vydru (1884 – 1959) a s podporou Obchodnej a priemyselnej komory. Išlo o odbornú školu, ktorá sa zameriavala na umelecké remeslá a reklamu, no ponúkala aj učňovské vzdelanie. V škole fungovali napríklad oddelenia módy a textilu, figurálnej kresby, kovovýroby, keramiky, fotografie či grafiky. V poslednej fáze jej fungovania vzniklo aj filmové oddelenie, ktoré viedol známy fotograf, režisér a kameraman Karol Plicka (1894 – 1987).

ŠUR robí výnimočnou zameranie jej výučby, ktoré sa nieslo v duchu dobových umeleckých avantgárd. Viaceré pokrokové umelecké hnutia, ktoré vznikli v rôznych oblastiach Európy definitívne nechali za sebou otázky estetických slohov devätnásteho storočia. Namiesto toho reflektovali realitu priemyselnej a masovej výroby, nové techniky zobrazovania reality či masovú komunikáciu prostredníctvom abstraktných foriem a kompozícií. Zameranie avantgárd sa však rôznilo. Napríklad talianske hnutie Futurismo oslavovalo novú dobu so všetkým, čo k nej patrilo: dominanciou strojov, rýchlosťou a deštrukciou. Kým holandský De Stijl sa zaujímal o čistú estetiku zbavenú balastu, ruské konštruktivistky svoje umenie vnímali ako analógiu politického predvoja socialistickej revolúcie. Umelecké dielo (či už maľba, architektúra alebo agitačný plagát) bolo v ich poňatí oknom, ktoré zviditeľňuje vnútorne protirečivú realitu sveta.

Nemecké hnutie Nová vecnosť bolo zamerané viac pragmaticky. Jedným z jeho stredísk jeho architektonickej verzie bola škola Bauhaus, ktorá tento rok oslavuje sto rokov od svojho založenia v nemeckom Weimare. Výučba ostentatívne ignorovala otázky štýlu a neprihliadalo sa ani na tradičné zamerania rôznych umeleckých a remeselných profesií. Namiesto toho sa skúmali nové možnosti práce s materiálmi a novými technológiami.

ŠUR často prirovnávajú práve k Bauhausu. Inštitúcie sa podobali organizačnou štruktúrou (spojené umelecké a učňovské školy), zameraním na praktický dizajn aj dôrazom na jeho sociálne aspekty (ako napríklad dostupnosť úžitkových predmetov pre všetky vrstvy). Výuku podľa princípov Novej typografie priniesol na ŠUR Zdeněk Rossmann, ktorý si dopisoval s významným teoretikom Bauhausu, grafickým dizajnérom Janom Tschicholdom. Ten vďaka Rossmannovi prišiel na bratislavskú školu aj prednášať. Význam ŠUR nespočíval len v tom, že urobila z Bratislavy stredisko umeleckej avantgardy, ale aj v jej vplyve na tunajší ľavicový politický život.

Prepojenie dizajnu so sociálnymi otázkami a každodennou realitou sa vo výučbe na ŠUR odrážalo aj v záujme o architektúru a otázky bývania. Týmto témam sa tiež venoval časopis Nová Bratislava, ktorý vydávali pedagógovia školy Zdeněk Rossmann a Jaromír Funke. Na spomínanej výstave na Bratislavskom hrade uvidíte titulné strany všetkých štyroch čísiel časopisu, ktorý vychádzal v rokoch 1931 a 1932. Svojou grafickou úpravou sa hlásil k avantgardným princípom a na jeho stránkach dostávali veľa priestoru aj idey sovietskeho konštruktivizmu.

Okrem prekladov textov od predstaviteľov tohto hnutia prispievali zaujímavým a kritickým obsahom aj bratislavskí tvorcovia časopisu. Friedrich Weinwurm, ktorý bol od roku 1931 členom konzorcia ŠUR, v jednom z čísel píše o tom, ako vtedajšia architektúra necháva mládež žiť v stiesnených priestoroch. Koncom tridsiatych rokov začala na novovzniknutom filmovom oddelení u Karola Plicku študovať Irena Blühová, ktorá predtým študovala fotografiu na Bauhause. Blühová sa po návrate do Československa podieľala na činnosti skupiny Sociofoto, ktorá spolupracovala aj s časopisom Nová Bratislava.

V porovnaní s „veľkými“ avantgardnými hnutiami, ktoré vznikli v povojnovej Európe, však ŠUR prišla s desaťročným oneskorením. Nepriniesla konkrétny program či manifest, a tak spojenie s umeleckým predvojom zostalo skôr implicitné. Vzhľadom na obsah štúdia a personálne prepojenia však príslušnosť školy k pokrokovým umeleckým hnutiam bola úplne zrejmá. Význam ŠUR vzrástol a nadobudol medzinárodný rozmer v tridsiatych rokoch, s nástupom diktatúr, ktoré zničili pôvodné veľké centrá avantgárd – najmä v Sovietskom zväze a Nemecku. V roku 1931 na škole prednášal maliar, fotograf a bývalý profesor Bauhausu László Moholy-Nagy. Onedlho sa tu konala aj výstava jeho prác. V roku 1936 zase o svojich skúsenostiach zo ZSSR prednášal architekt a urbanista Hannes Mayer, marxisticky orientovaný bývalý riaditeľ Bauhausu.

Ani Škola umeleckých remesiel však neunikla koncu, ktorý postretol Bauhaus. Svoje brány nadobro zatvorila v roku 1939, po vzniku fašistickej Slovenskej republiky.

Výstava na Bratislavskom hrade potrvá do 29. 9. 2019. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma. Viac informácií o výstave a ďalších komentovaných prehliadkach možno nájsť tu:

Odkazy:

• https://sur.scd.sk/sk/program
• https://www.facebook.com/events/293529537962451/
• http://www.snm.sk/?historicke-muzeum-aktualne-vystavy&clanok=nebat-sa-moderny-90-vyrocie-zalozenia-skoly-umeleckych-remesiel-v-bratislave
• https://www.scd.sk/?muzeum-dizajnu-aktualne&sprava=nebat-sa-moderny-90-vyrocie-zalozenia-skoly-umeleckych-remesiel-v-bratislave
• https://monoskop.org/School_of_Arts_and_Crafts,_Bratislava
• Bauhausu a ŠUR sme sa už okrajovo venovali v súvislosti s Irenou Blühovou…
• …a aj v urbanistickej uhorke.

Galéria

Čítajte v Bufete