Esperanta kolbaso alebo proletárska latinčina

Esperanto je umelý jazyk, ktorý vznikol koncom 19. storočia ako nový prostriedok medzinárodnej komunikácie. Bol navrhnutý tak, aby sa ľahko učil: má jednoduchú gramatiku a slovná zásoba vychádza prevažne z románskych jazykov, takže trochu pripomína latinčinu. Jedným z iniciátorov vzniku esperanta bol L. L. Zamenhof (1859 – 1917), ktorý sa narodil v poľsko-rusko-nemecko-židovskom Białystoku. Ako spomína, „každý tu hovoril svojím jazykom a na ostatných hľadel ako na nepriateľov“. Od nového jazyka si Zamenhof sľuboval, že „všetky národy spojí v bratstve“.

Esperanto sa vo svojej dobe rýchlo stalo populárnym. Prvých prívržencov získalo v Rusku, kde k nim patril aj kresťanský anarchista a spisovateľ L. N. Tolstoj. Práve pre záujem voľnomyšlienkárov sa esperanto čoskoro stalo predmetom pozornosti cárskych cenzorov. Komunita jeho používateľov sa však medzičasom rozšírila aj do západnej Európy. Zlatá éra jazyka prišla po prvej svetovej vojne, keď sa etabloval ako najúspešnejší spomedzi mnohých umelých jazykov a šíril sa do celého sveta. Zväčša pod vplyvom sociálnodemokratických myšlienok sa esperanto začalo vyučovať aj na niektorých základných školách, vznikali noviny, časopisy a spolky.

Esperanto nie je späté s konkrétnym politickým prúdom, no pre svoj internacionalizmus našlo mnohých priaznivcov na ľavici. Rôzne radikálne a robotnícke esperantistické spolky patrili k najstarším a najaktívnejším – v neposlednom rade aj preto, že jazyk si dokázali rýchlo osvojiť aj menej vzdelaní. Dávno pred vznikom internetu tak esperanto slúžilo ako nástroj na šírenie komunistických a anarchistických myšlienok po celom svete. Vôbec prvé anarchistické periodikum v Číne vychádzalo aj v esperante pod názvom La Voĉo de la Popolo (Hlas ľudu). V roku 1921 vznikla dodnes fungujúca Sennacieca Asocio Tutmonda („Celosvetová anacionálna asociácia“), ktorá sa dištancovala od „buržoáznych“ prúdov esperantistického hnutia.

Aj rádio anarchistickej CNT-FAI v čase španielskej občianskej vojny vysielalo v esperante. V tomto období sa však esperantisti museli brániť nástupu fašizmu v Európe. Pre nacistov bolo esperanto neprijateľné už preto, lebo jeho iniciátorom bol Žid. Navyše, internacionalistický étos jazyka zaváňal boľševizmom. Ani stalinizmus však nebol esperantu naklonený. L. D. Trockij síce spomína, že Stalin sa kedysi venoval štúdiu tohto jazyka, no počas čistiek v tridsiatych rokoch boli esperantisti prenasledovaní ako príslušníci „medzinárodnej špionážnej organizácie“. Represie v krajinách ovládaných nacizmom a stalinizmom prakticky zlikvidovali niekdajšie hnutie.

V povojnovom období sa začínalo takmer od nuly. Vo východnom bloku však oživenie prišlo až v šesťdesiatych rokoch a na Západe už umelý jazyk nedokázal držať krok s rastúcim vplyvom angličtiny. Esperanto je dodnes najpopulárnejším umelým jazykom a s nástupom internetu začala jeho obľúbenosť opäť mierne stúpať. Masové robotnícke spolky esperantistov sú minulosťou, ale napríklad sekcia rakúskych železničiarov (Aŭstriaj Fervojistoj) je dodnes aktívna.

Tip redakcie Karmíny: Ak ťa bavia cudzie jazyky a chceš zlepšiť svoju uplatniteľnosť na trhu práce (haha!), základy esperanta sa dajú naučiť aj medzi zimnými sviatkami! Začať sa dá tu.

Galéria

Čítajte v Bufete