Priemyselní robotníci sveta

– Aká je vaša národnosť?

– Žiadna.

– Ale akej krajiny ste občanom?

– Som občanom priemyslu.

– Kde je váš domov?

– Väznica v Cook County.

– A predtým?

– Okresná väznica v Clevelande, štát Ohio.

– A ešte prv?

– Mestská väznica v Akrone, štát Ohio.

– Ste vy vôbec občanom?

– Nie. Som priemyselným robotníkom sveta!

V druhej polovici 19. storočia začali v USA vznikať prvé masové odbory. Zvyčajne združovali robotníkov podľa príslušnosti k odvetviu a na základe ich remeselnej kvalifikácie. Pomocou štrajkov a vyjednávania sa snažili zlepšiť postavenie svojich členov. Zároveň sa usilovali vydobyť trvalejšie dohody, ktoré by členov chránili pred otrasmi technického pokroku, krízami či prílevom lacnej pracovnej sily.

Členovia týchto organizácií, napríklad Americkej federácie práce (AFL), boli prevažne kvalifikovaní bieli muži. Robotníci bez kvalifikácie, ženy, černosi, ale aj prisťahovalci boli považovaní za konkurentov, ktorí ohrozujú výdobytky odborovo organizovaných. Americkí odborári na prelome 19. a 20. storočia preto vystupovali proti začleneniu týchto skupín do svojich organizácií a podporovali legislatívu namierenú proti nim.

S iným poňatím organizovania prišli v roku 1905 „Priemyselní robotníci sveta“ (Industrial Workers of the World, IWW). Namiesto rozdeľovania členov podľa odvetví hlásali potrebu „jedných veľkých odborov“. Úspešne organizovali nekvalifikovaných pracujúcich (vrátane poľnohospodárskych nádenníkov), ženy, čiernych a prisťahovalcov. Odmietali podpisovať so zamestnávateľmi dohody, ktoré zamestnancom znemožňovali štrajkovať, a v duchu hesla „Krivda voči jednému je krivdou voči všetkým“ vyzývali na solidárne štrajky naprieč odvetviami. Ikonickou sa stala postava agitátora z radov „Wobblies“, ktorý ako čierny pasažier cestuje vlakmi naprieč Spojenými štátmi a kade-tade vyvoláva štrajky. V roku 1923 bolo v USA okolo 100-tisíc organizovaných „priemyselných robotníkov sveta“.

Na rozdiel od tradičných odborových organizácií IWW vychádzali z toho, že „trieda pracujúcich a trieda zamestnávateľov nemajú spoločný záujem“, ako sa píše v slávnej preambule k ich stanovám. „Jedny veľké odbory“ chápali ako zárodok budúcej spoločnosti bez námezdnej práce, v ktorej výroba bude pod kolektívnou kontrolou samotných výrobcov. Práve pre tento politický presah sa o „Wobblies“ intenzívne zaujímala polícia, Úrad vyšetrovania (budúci FBI) a súkromní „detektívi“ platení firmami. Organizátori z IWW boli často terčom zatýkania – text v úvode tohto príspevku pochádza z prepisu vypočúvania jedného z nich. Mnohí sa stali obeťami justičných vrážd či mimosúdneho vyrovnávania účtov. Represia, nástup hospodárskej krízy, ale tiež vnútorné spory vyvolané (aj) zmenenou medzinárodnou situáciou po ruskej revolúcii napokon vyústili do rozkladu organizácie. Jej fascinujúca história však zostáva poučnou dodnes, a pokusy nadviazať na ňu – aj pod rovnakou hlavičkou – sú stále živé.

O dejinách IWW sa viac dočítate tu: http://protikapitalu.org/publikace/iww/ (v češtine)

Galéria

Čítajte v Bufete