Pred 21 rokmi: divoký štrajk v bani Bankov

V pondelok 5. augusta 1996 sa asi päťdesiat baníkov v bani Bankov (Košický magnezit) rozhodlo nevyfárať po skončení pracovnej zmeny. V hĺbke okolo 280 metrov pod zemou zostali na znak nesúhlasu s nejasnosťami okolo budúcnosti podniku:

„Máme dojem, akoby prosperujúcu, kedysi exportne schopnú firmu, chceli zdevastovať a potom za babku kúpiť. To sa v Košiciach nesmie stať,“ vyjadril sa baník Ivan Kuba pre denník SME (8. 8. 1996).

Baníci zostali pod zemou 52 hodín. Vyfárali 7. augusta po tom, čo VÚB rozhodla, že záujemcovia o privatizáciu podniku, ktorá sa v tom čase už neúmerne naťahovala, musia banke poukázať 120 miliónov Sk ako zálohu. Baňa Bankov sa nakoniec ocitla v rukách dvoch kľúčových akcionárov: VSŽ a VÚB. Jej problémy sa tým nevyriešili, naopak. Podobné protesty sa tu opakovali.

Pred Vianocami roku 1998 nevyfáralo šesťnásť zamestnancov. V bani zostali vyše 60 hodín. Dôvodom boli nevyplatené mzdy za dva mesiace práce. Vedenie podniku nakoniec sfáralo za nimi; baníci dostali októbrovú výplatu a zálohu 2000 Sk na november.

Situácia sa však o pol roka zopakovala. Tretieho mája 1999 zostalo v bani jedenásť baníkov z rannej zmeny. V tom čase bol celkový dlh firmy voči 430 zamestnancom na úrovni 10 miliónov korún.

„Baníci nevyfárajú dovtedy, kým nedostanú výplatu za február až apríl a nedozvedia sa, čo bude s osudom ich firmy. Či pôjde do likvidácie, alebo bude fungovať ďalej,” povedal pre vtedajší denník Nový Trhák odborár Ondrej Tkáč.

Roľnícke noviny vtedy v celkom trefnom komentári priniesli zaujímavé ponaučenie z bojiska:

„Nie je naším zámerom hovoriť o všetkých zauzlených problémoch, preto sa sústredíme iba na štrajk baníkov. Kým, ako som povedal, neostali pod zemou, prakticky nikoho nezaujímalo, či dostávajú výplatu, z čoho žijú a ako žijú ich rodiny a hlavne, čo ich čaká v ďalších mesiacoch a rokoch. Až keď odmietli poslušnosť, zrazu viceprezident VSŽ ponúkol baníkom pri vyjednávaní tri milióny korún na výplaty s tým, že vraj viac už dať nemôžu.“ (Roľnícke noviny z 10. 5. 1999)

Štrajk nakoniec trval 120 hodín a baníci dosiahli vyplatenie miezd za tri uplynulé mesiace. Firma sa však dostala do konkurzu a koncom mája 1999 dostalo 300 zamestnancov výpovede.

Aj zamestnanci vo výpovednej lehote boli medzi účastníkmi ďalšieho protestu, ktorý sa už nekonal v bani. Dôvod protestu?

„Správca konkurznej podstaty prisľúbil, že zamestnancom doplatí májové mzdy. No júnovú výplatu a odstupné dostanú, až keď majetok predá. Zároveň presviedča ľudí, aby sami radšej dali výpoveď a prihlásili sa na úrad práce. Z čoho však majú dovtedy žiť, platiť nájomné, už nepovedal,“ zhodnotil situáciu predák odborov Ondrej Tkáč pre Pravdu (22. 7. 1999)

Ďalší protest sa konal v septembri. Dlh firmy voči pracovníkom v tom čase dosiahol 22 miliónov korún. Konkurz sa však naťahoval a ešte v decembri 1999 zamestnanci nemali v rukách ani odstupné, ani ušlú mzdu.

Podnik nakoniec (v roku 2001) získali spoločnosti SMZ Jelšava a Teleservis Bratislava. Majetok ohodnotený na 845 miliónov Sk kúpili za 80 miliónov, pričom prevzali aj dlhy vo výške asi 600 miliónov korún. Ťažba v bani Bankov však nepokračovala. Areál nakoniec získala spoločnosť Magnimex, ktorá patrí jednému z vlastníkov spomínaného Teleservisu.

Po roku 2008 sa v súvislosti s košickým projektom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 hovorilo o premene areálu bane Bankov na „open air festivalové centrum“ či na voľnočasový areál so zázemím pre umelcov. Zdá sa, že z toho zišlo.

Koncom roku 2015 sa objavili správy o tom, že by sa ťažba mohla obnoviť. Baňa Bankov údajne leží na dvanástom najväčšom ložisku magnezitu na svete. Posledná správa z februára 2016 už hovorí o tom, že na Bankove sa ťaží…

Galéria

Čítajte v Bufete