Pred 21 rokmi: divoký štrajk v bani Bankov

9. august 2017 • Uhorky baníci, Košice, štrajk

V pondelok 5. augusta 1996 sa asi päťdesiat baníkov v bani Bankov (Košický magnezit) rozhodlo nevyfárať po skončení pracovnej zmeny. V hĺbke okolo 280 metrov pod zemou zostali na znak nesúhlasu s nejasnosťami okolo budúcnosti podniku:

„Máme dojem, akoby prosperujúcu, kedysi exportne schopnú firmu, chceli zdevastovať a potom za babku kúpiť. To sa v Košiciach nesmie stať,“ vyjadril sa baník Ivan Kuba pre denník SME (8. 8. 1996).

Baníci zostali pod zemou 52 hodín. Vyfárali 7. augusta po tom, čo VÚB rozhodla, že záujemcovia o privatizáciu podniku, ktorá sa v tom čase už neúmerne naťahovala, musia banke poukázať 120 miliónov Sk ako zálohu. Baňa Bankov sa nakoniec ocitla v rukách dvoch kľúčových akcionárov: VSŽ a VÚB. Jej problémy sa tým nevyriešili, naopak. Podobné protesty sa tu opakovali.

Pred Vianocami roku 1998 nevyfáralo šesťnásť zamestnancov. V bani zostali vyše 60 hodín. Dôvodom boli nevyplatené mzdy za dva mesiace práce. Vedenie podniku nakoniec sfáralo za nimi; baníci dostali októbrovú výplatu a zálohu 2000 Sk na november.

Situácia sa však o pol roka zopakovala. Tretieho mája 1999 zostalo v bani jedenásť baníkov z rannej zmeny. V tom čase bol celkový dlh firmy voči 430 zamestnancom na úrovni 10 miliónov korún.

„Baníci nevyfárajú dovtedy, kým nedostanú výplatu za február až apríl a nedozvedia sa, čo bude s osudom ich firmy. Či pôjde do likvidácie, alebo bude fungovať ďalej,” povedal pre vtedajší denník Nový Trhák odborár Ondrej Tkáč.

Roľnícke noviny vtedy v celkom trefnom komentári priniesli zaujímavé ponaučenie z bojiska:

„Nie je naším zámerom hovoriť o všetkých zauzlených problémoch, preto sa sústredíme iba na štrajk baníkov. Kým, ako som povedal, neostali pod zemou, prakticky nikoho nezaujímalo, či dostávajú výplatu, z čoho žijú a ako žijú ich rodiny a hlavne, čo ich čaká v ďalších mesiacoch a rokoch. Až keď odmietli poslušnosť, zrazu viceprezident VSŽ ponúkol baníkom pri vyjednávaní tri milióny korún na výplaty s tým, že vraj viac už dať nemôžu.“ (Roľnícke noviny z 10. 5. 1999)

Štrajk nakoniec trval 120 hodín a baníci dosiahli vyplatenie miezd za tri uplynulé mesiace. Firma sa však dostala do konkurzu a koncom mája 1999 dostalo 300 zamestnancov výpovede.

Aj zamestnanci vo výpovednej lehote boli medzi účastníkmi ďalšieho protestu, ktorý sa už nekonal v bani. Dôvod protestu?

„Správca konkurznej podstaty prisľúbil, že zamestnancom doplatí májové mzdy. No júnovú výplatu a odstupné dostanú, až keď majetok predá. Zároveň presviedča ľudí, aby sami radšej dali výpoveď a prihlásili sa na úrad práce. Z čoho však majú dovtedy žiť, platiť nájomné, už nepovedal,“ zhodnotil situáciu predák odborov Ondrej Tkáč pre Pravdu (22. 7. 1999)

Ďalší protest sa konal v septembri. Dlh firmy voči pracovníkom v tom čase dosiahol 22 miliónov korún. Konkurz sa však naťahoval a ešte v decembri 1999 zamestnanci nemali v rukách ani odstupné, ani ušlú mzdu.

Podnik nakoniec (v roku 2001) získali spoločnosti SMZ Jelšava a Teleservis Bratislava. Majetok ohodnotený na 845 miliónov Sk kúpili za 80 miliónov, pričom prevzali aj dlhy vo výške asi 600 miliónov korún. Ťažba v bani Bankov však nepokračovala. Areál nakoniec získala spoločnosť Magnimex, ktorá patrí jednému z vlastníkov spomínaného Teleservisu.

Po roku 2008 sa v súvislosti s košickým projektom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 hovorilo o premene areálu bane Bankov na „open air festivalové centrum“ či na voľnočasový areál so zázemím pre umelcov. Zdá sa, že z toho zišlo.

Koncom roku 2015 sa objavili správy o tom, že by sa ťažba mohla obnoviť. Baňa Bankov údajne leží na dvanástom najväčšom ložisku magnezitu na svete. Posledná správa z februára 2016 už hovorí o tom, že na Bankove sa ťaží…

Galéria


Čítajte v Bufete

Sestry na ťahu

„My chceme prémie!“, burácala sála pri odovzdávaní Bielych sŕdc pod taktovkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Čítať ďalej…

Rovnaké otázky

Zhruba pred sto rokmi v Európe vrcholilo najväčšie revolučné vzopätie v dvadsiatom storočí. Svet sa spamätával z pandémie španielskej chrípky, na ktorú zomreli desiatky miliónov ľudí, ale tiež z Veľkej vojny, ktorú neukončila žiadna definitívna bitka. Čítať ďalej…

Vojna o „Malorusko“

Včera sa skončil piaty týždeň ruskej dobyvačnej vojny. Jej cieľom je potvrdiť status Ruska ako veľmoci, ktorá dokáže kompenzovať svoju ekonomickú slabosť a nízku produktivitu iba vojenskou silou. Čítať ďalej…

So štátmi nie sú žarty

Blíži sa vojna. Otázky medzinárodného práva, tejto utopickej disciplíny, radi prenecháme špecialistom. Podobne cudzie sú nám úvahy, ktoré vychádzajú z prirodzeného nároku mocností na nárazníkovú zónu alebo Lebensraum. Takýto „realizmus“ je od základu konzervatívny, pritakáva existujúcemu poriadku a vylučuje perspektívu jeho prekonania. Čítať ďalej…