Úspešný štrajk migrantov v Británii

29. marec 2018 • Správy a komentáre migrácia, štrajk, Veľká Británia

Pracovníci závodu na recykláciu odpadu vo východnom Londýne včera divokým štrajkom dosiahli výrazné zlepšenie pracovných podmienok. Všetci sú imigranti z Peru a keď sa predtým sťažovali na hrozné podmienky, manažér im odkázal niečo, čo by sme mohli preložiť ako „Choďte do piče,“ a pohrozil im prepustením.

Robotníci sa našťastie dopočuli o úspechoch migrantských odborov Spojené hlasy sveta (United Voices of the World, UVW), o ktorých sme na Karmíne už informovali. Predvčerom navštívili ich kanceláriu, včera ráno už štrajkovali a na mítingu pred bránou vyjednávali so šéfom ako rovný s rovným. Napriek silnému dažďu ich prišli podporiť upratovačky z UVW, ako aj pracujúci z potravinárskych odborov BFAWU, ktorí nedávno založili úplne prvú organizáciu v britskom McDonald’s.

Firma Orion ustúpila skoro vo všetkom. Pracujúci oddnes majú k dispozícii ochranné prostriedky: masky, prachové filtre, rukavice, každý dostane štyri ochranné kombinézy, mydlo a toaletný papier. Do mesiaca by v závode mali pribudnúť sprchy. Šéf sa tiež zaviazal, že bude s UVW rokovať o zvýšení mzdy z minimálnej na úroveň tzv. Living Wage (ktorá je o 25 % vyššia), a že im preštrajkované hodiny nestrhne zo mzdy a nikto nebude disciplinovaný. Za všetky urážky sa musel zamestnancom verejne ospravedlniť.

Migrantské odbory Spojené hlasy sveta iba vo štvrtok zvíťazili nad xenofóbnym britským denníkom The Daily Mail a už včera si pripísali na vrub ďalšie víťazstvo. Výnimočnosť najnovšej akcie spočíva v tom, že pracujúci s nízkym postavením (málo kvalifikovaní, nahraditeľní, prisťahovalci) dokázali vyhrať aj bez čakania na to, kým rozhodnú ťažkopádne odborárske štruktúry (pričom výsledok mohol byť aj zamietavý). V Británii sa síce občas vyskytnú divoké štrajky, no takmer vždy ide o priame akcie domácich špecialistov, ktorí majú moc zablokovať dôležité prevádzky (napríklad kvalifikované profesie v rafinériách či elektrárňach). Ako v dnešnej správe zdôraznili UVW, pracujúci Orionu „nikdy neboli členmi odborov, nikdy v živote neštrajkovali, nehovoriac o divokom štrajku. Ukazuje sa, čo všetko sa dá dosiahnuť takmer okamžite a bez akýchkoľvek výdavkov, ak sa stretne správna kombinácia inšpirácie, rozhodnosti, jednoty a solidarity.“

Migrantským pracujúcim želáme veľa zdaru v ťažení za vyššiu minimálnu mzdu.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…