Talianske radikálne odbory S. I. Cobas a ADL Cobas pripravujú na 8. marca celoštátny štrajk. Pripojili sa tým k hnutiam Globálny ženský štrajk a k talianskej iniciatíve ,,Ani o jednu menej“ (Non una di meno).
Tohtoročný MDŽ v Taliansku bude výslednicou spolupráce a koordinácie medzi bojmi pracujúcich proti prekarizovaným podmienkam práce (veľkosklady, doprava, kuriérske služby), proti pracovným podmienkam v autopriemysle (Fiat Pomigliano), ako aj proti vláde Salviniho a Di Maia. Národne orientovaná vláda totiž eskaluje policajné násilie a rasovú diskrimináciu, ktorá zasahuje a oslabuje čoraz viac bojov na pracoviskách. Ženy tiež bojujú proti návrhu zákona od „prorodinného“ senátora Simoneho Pillona, ktorý by zrušil prídavky na deti pre rozvedené matky.
V prvých líniách budú 8. marca kráčať aj pracujúce, ktoré vyrábajú mrazenú pizzu v potravinárskom podniku Italpizza. Štrajkujú s prestávkami už od decembra minulého roku. Dôvodom sú nízke mzdy, trestanie za členstvo v radikálnych odboroch S. I. Cobas a správanie vedenia – od všeobecnej arogancie až po rasizmus voči pracovníčkam z iných krajín.
Viac o situácii v Taliansku napríklad tu: http://politicalcritique.org/world/eu/2019/in-italy-strike-is-the-answer/
Tri videá: pracujúci, ktorí obsadili továreň koncernu GKN na sever Talianska, spájajú boj za prácu so zápasom za udržateľnú výrobu. Čítať ďalej…
Jeden zo spôsobov, ako sa ľavica môže vzťahovať k bojom pracujúcich, má podobu nárazových kampaní. Predstavujú šancu zviditeľniť sa a získať body u cieľovej skupiny: dnes v Nexene, zajtra u kuriérov a kuriérok Woltu, pozajtra možno medzi zdravotnými sestrami. Táto aktivistická stratégia však príliš nepomáha pracujúcim objaviť ich vlastnú potenciálnu moc. Neprispieva ani k udržaniu kontinuity a prenosu skúseností z konfliktov. Čítať ďalej…
Požiadavky cyklokuriérstva nevyjadrujú len potreby pracujúcich jedného odvetvia, ale sú v záujme obyvateľstva mesta vôbec. Čítať ďalej…
Priebežná bilancia zápasu v nemocniciach. Čítať ďalej…