Včera (30. januára 2018) popoludní polícia násilím rozbila štrajkovú hliadku, ktorá od rána blokovala bránu logistického centra firmy GDN v severotalianskej Stradelle. Traja zamestnanci boli zranení a okamžite prevezení do nemocnice. Odbory Si Cobas vzápätí vyzvali na všeobecný logistický štrajk v celej Stradelle a viedli protestný pochod k budove mestského úradu.
Predmetom štrajku bola požiadavka, aby firma okamžite prijala do práce niekoľkých zamestnancov, prepustených kvôli ich odborárskej činnosti. Si Cobas, ktoré vznikli v roku 2010, majú 15-tisíc členov. Patria do skupiny radikálnych odborov, ktoré namiesto zdĺhavých rokovaní uprednostňujú rýchle priame akcie bez oficiálnych sprostredkovateľov. Ich špecialitou je organizovanie vo veľkoskladoch a logistických centrách severného Talianska. Hlavnou taktikou sú fyzické blokády významných distribučných bodov, ktoré dokážu zastaviť pohyb tovarov v dodávateľských reťazcoch. Od roku 2012 zaznamenali víťazstvá aj nad gigantmi ako sú IKEA, TNT či DHL.
Najnovší cyklus bojov z jesene minulého roku sa týkal novej kolektívnej zmluvy, ktorá platí pre 900-tisíc pracujúcich v sektore dopravy a logistiky. V mene zamestnancov ju vyjednávali tri veľké odborové zväzy: CGIL, CISL a UIL. Menšie radikálne odbory ako Si Cobas, CUB alebo USI do tohto procesu zasiahli dvoma sektorovými generálnymi štrajkmi a menšími blokádami. Štrajkovú hliadku, ktorá blokovala kuriérsku firmu SDA (súčasť talianskej Pošty) v Carpiane, vtedy brutálne napadol gang s palicami a nožmi a jeden robotník bol vážne zranený. Najmä vďaka tejto bojovnosti sa v novej kolektívnej zmluve podarilo zakotviť priemerné zvýšenie miezd o 110 eur, ale aj zavedenie sociálnej ochrany zamestnancov v bežných prípadoch, keď dodávateľská firma príde o zákazku od materskej spoločnosti.
Väčšinu organizovaných pracujúcich tvoria prisťahovalci zo severnej Afriky, Blízkeho východu a Rumunska. Viacerí aktivisti získali prvé skúsenosti v bojoch počas tzv. arabskej jari v roku 2011, z čoho čiastočne pramení aj ich sebavedomie a vedomie solidarity. Niektorí za to zaplatia aj najvyššiu daň: pri štrajkovej blokáde logistického centra GLS v Piacenzi v septembri 2016 zahynul Abdelssalam Eldanf, ktorý pochádzal z Egyptu. Zrazilo ho cúvajúce nákladné auto.
Migranti môžu, ale aj nemusia byť pre domácich pracujúcich konkurenciou. O tom, ktorá alternatíva zvíťazí, rozhodujeme aj my tým, ako sa k nim postavíme. Okrem toho tu hrajú úlohu aj ďalšie, vonkajšie faktory. Súčasný rast výroby (nielen v severnom Taliansku, ale aj na Slovensku) a požiadavky na presné načasovanie výroby a prepravy tovarov hrajú v prospech moci pracujúcich. Je na nás, či kolegov z iných krajín prijmeme medzi seba tak, aby to posilnilo aj nás, alebo ich odvrhneme, a oslabíme všetkých.
(Vo videu robotníci skandujú „Sciopero, sciopero!“, čo znamená „Štrajk, štrajk!“)
Dlhší dokument o bojoch v tomto sektore, ktorý obsahuje aj rozhovory s migrantskými pracujúcimi: http://en.labournet.tv/ditching-fear-0 (angl. titulky)
Ustrnutie odborárskych stratégií v národných hraniciach stiahne celé európske hnutie pracujúcich na plytčinu nacionalizmu. Čítať ďalej…
Robotnícky environmentalizmus skupiny z Porto Marghera prepojil prácu s komunitou v boji proti „škodlivosti“. Čítať ďalej…
Pozývame na diskusiu a trojicu prednášok. Čítať ďalej…
Mladá generácia nesie prísľub čohosi lepšieho, než je to, čo ponúkajú islamisti. Čítať ďalej…