Z liniek VW sa vytratila ľudskosť

V jednom z prejavov štrajkujúcich zamestnancov Volkswagenu dnes zaznelo:

Ahojte, všetci! Hlavne H3!

Každý máme teraz možnosť vyjadriť svoj názor. Ja by som začal asi takto. Mnohí z vás tu už máte niečo odžité, odpracované. Ja konkrétne som tu devätnásť a pol roka. Tí, ktorí ste zažili tú éru, keď sa ešte v H4 vyrábali staré Golfy, dobre viete, že pri montážnych linkách vládla taká pohodová pracovná atmosféra. Pri linkách vyhrávali rádiá, ľudia si vedeli navzájom pomáhať. Pre vedúcich sme boli niekto – nie nikto. Niekto.

To znamenalo, že keď náhodou došlo k tomu, že bolo treba počas víkendu prísť a odrobiť vozidlá, ktoré chýbali kvôli nejakým prestojom, tak ľudia prišli. Verte tomu, že prišli všetci. A dobrú polhodinu pred koncom smeny si dali všetkých ľudí zavolať. Konkrétne teraz pochválim pána Šaušu. Ja som ho takto zažil. Všetkým ľuďom osobne poďakoval, lebo sme naozaj niečo pre nich znamenali.

Čo sa za tie roky udialo? Došlo k tomu, že z nás už nie je niekto. Stali sa z nás osobné čísla, ktoré nahrádzajú ďalšími osobnými číslami. Z linky sa vytratila ľudskosť. Aj tí vedúci, pod tým tlakom, ktorý tu momentálne je, jednoducho už nevedia jednať s ľuďmi tak, ako by mali. Ja viem, že každý supervízor, každý tímlíder musí mať nejakú vážnosť, musí mať nejaký rešpekt, pretože je vedúci. Ale musí ho mať prirodzený. Keď niekomu povie, že toto treba spraviť, tak sa to spraví. Ale nie nejakou formou vyhrážok. A dobre viete, čo sa dnes deje na jednotlivých prevádzkach.

Jednoducho, tá situácia je naozaj zlá. A to len kvôli tomu, že z liniek sa vytratila ľudskosť. Je to tak?

– Áno!

Čítajte v Bufete