Z lásky k národu: viac nadčasov

Pracujúci a študentky v Maďarsku sú už niekoľko dní v uliciach. V uplynulých týždňoch sa v reakcii na zrušenie študijného programu rodové štúdiá, útoky na akademické slobody a hrozbu financializácie vzdelávania konal štrajk na najväčšej univerzite ELTE. Zároveň sa tisíce ľudí vydali do ulíc na protest proti niekoľkým novým zákonom. Ide najmä o novelu zákonníka práce, ktorú poslanci schválili 12. decembra. Zvyšuje limit na „dobrovoľnú prácu nadčas“ z 250 na 400 hodín ročne. Okrem toho v prípadoch, keď to umožní kolektívna zmluva, sa vyrovnávacie obdobie, za ktoré treba prácu nadčas vyúčtovať, bude dať predĺžiť zo šiestich mesiacov až na tri roky. Novela si preto vyslúžila pomenovanie „otrocký zákon“.

Podoby mobilizácie

Protesty mobilizovali rôzne časti spoločnosti. Študentské hnutie vytvorilo kolektív, ktorý sa usiluje koordinovať protestné akcie. Aktívne podporujú zápas pracujúcich proti reforme zákonníka práce. Aktivizujú sa aj odbory, no ich minulotýždňový pokus o blokádu ciest nevyznel príliš hrozivo. Väčšie problémy v doprave spôsobujú skôr protestné pochody, ktoré sa v týchto dňoch konajú v Budapešti. Tisíce demonštrantov pri nich prechádzajú – bez vopred ohlásenej trasy – centrom mesta, pričom zablokujú aj najdôležitejšie mosty. Po demonštrácii, ktorá sa konala minulú nedeľu, zosilneli hlasy, ktoré volajú po generálnom štrajku.

Vláda dosiaľ reaguje ošúchanou kartou o zahraničnom sprisahaní. Podľa vyjadrenia šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása je medzi protestujúcimi mnoho „agresívnych ľudí“, ktorých „vydržiava americký finančník George Soros“. Médiá naklonené režimu vykresľujú protesty ako „radikálne ľavicové“ a zamerané proti kresťanským hodnotám.

V noci po prijatí novely polícia použila slzný plyn a na jednej demonštrácii zadržala najmenej päť osôb. Napriek tomu, že sa navzájom nepoznali, všetkých obvinili z „útoku na verejného činiteľa v organizovanej skupine“, za čo im hrozí až osem rokov väzenia. V skupine bol aj Adrien Beauduin, občan Kanady a Belgicka, ktorý je doktorandom na Stredoeurópskej univerzite (CEU). Poslušné médiá ho preto vydávajú za člena podvratnej sorosovskej skupiny.

Autopriemysel a nadčasy

Za povšimnutie stojí aj širší kontext prijatia novely, ktorá útočí na postavenie pracujúcich. Zákon predložil poslanec spájaný s mestom Debrecín na východe Maďarska. Práve tam smeruje miliardová investícia BMW, ktorá tu chce postaviť novú továreň (súťažili o ňu aj slovenské Košice). Koncern Daimler, ktorý vlastní značku Mercedes-Benz, v súčasnosti dokončuje iný miliardový projekt: v meste Kecskemét rozširuje pôvodný závod, ktorý tu funguje od roku 2008. Svoje výrobné kapacity majú v Maďarsku aj ďalšie automobilky: Audi v Győri (koncern VW), Opel v Szentgottharde (nemecká značka, v roku 2017 prešla z rúk General Motors do francúzskej PSA) a japonský Suzuki v Ostrihome. Automobilky sa na priemyselnej výrobe krajiny podieľajú až jednou tretinou.

Tak ako v susedných štátoch, aj v Maďarsku bola nezamestnanosť na historických minimách už pred najnovšími investíciami. Ako vieme, maďarský štát sa v posledných rokoch pasuje za ochrancu „národa“ pred migráciou. Na druhej strane by rád prilákal „dobrých“ imigrantov zo Srbska a Ukrajiny, aby prišli muklovať do fabrík či služieb. To sa však zatiaľ nedarí v takom rozsahu, aký si žiada ekonomika. O súčasnej novele sa preto hovorí, že vznikla na objednávku automobiliek, ktoré chcú nedostatok čerstvej pracovnej sily vyvážiť intenzívnejším žmýkaním tej existujúcej. Predstaviteľ nemecko-maďarskej obchodnej komory však túto úvahu odmietol.

Orbán v náručí kapitálu

Existuje populárny príbeh o tom, že maďarský „populistický“ režim postupne demontuje právny štát, vzďaľuje sa Európe a smeruje k zaostalosti. Podľa niektorých Maďarsko vlastne nikdy nebolo pripravené stať sa súčasťou vyspelého Západu. Súčasná situácia však odhaľuje podstatne komplikovanejší obraz.

Maďarsko je miláčikom západných investorov, ktorí sa zaujímajú viac o zisky než o akademické slobody alebo nezávislosť súdnictva. Krajina je pevnou súčasťou medzinárodných výrobných reťazcov. Na ich začiatku zvyčajne stojí najvyspelejšia európska ekonomika a politický hegemón, Nemecko. Vládnuci Fidesz sa preto nemusí obávať izolácie na úrovni Únie. Okrem frakcie ľudovcov v Európskom parlamente ho chráni aj neviditeľná ruka kapitálu. Rozhorčenie priaznivcov liberálnej demokracie, ktorí sa na svet pozerajú optikou „civilizačného konfliktu“, je proti tejto sile len búrkou v pohári.

Zároveň sa naplno ukazuje charakter Fideszu. Pred domácimi voličmi sa prezentuje ako obranca záujmov pospolitého ľudu. Silný národný štát má byť štítom, ktorý ho ochráni pred vyčíňaním zahraničných kapitalistov a ich údajných agentov – nezávislých médií, občianskych združení či migrantov. Štát však bez ohľadu na kampane proti všetkému „nemaďarskému“ víta zahraničný kapitál a vo všetkom mu vychádza v ústrety. Už v rokoch 2010 až 2014 urobil niekoľko opatrení zameraných na oslabenie odborov. Vláda tiež ide po krku nezamestnaným. V reštaurácii u Orbána sa škrty dávok či rozšírenie povinných verejnoprospešných prác podávajú s obľúbenou prílohou anticiganizmu. Súčasná novela pokračuje v trende vytvárania optimálnych podmienok pre kapitál. A práve to je tajomstvo každého plánu vybudovať „silný národný štát“.

Slovenský kontext

Po príklady toho, ako sa dá spojiť láska k národnému štátu s vášňou pre kapitál, však nemusíme chodiť k južným susedom.

Ešte pred rokom 2001 u nás platil zákon, podľa ktorého smeli zamestnávatelia nariadiť najviac 150 hodín nadčasovej práce ročne. Okresné úrady práce pritom mohli určiť oblasti, kde sa dal tento rozsah prekročiť „na prechodnú dobu“ a „z vážnych dôvodov“. Novela z roku 2001 už umožnila „dohodnúť“ so zamestnancom ďalších 150 hodín nadčasovej práce navyše (ale opäť: „z vážnych dôvodov“). Spolu najviac 300 hodín ročne. Ďalšia úprava z roku 2003 zväčšila objem nadčasov, ktoré sa dajú dohodnúť, na 250 hodín. Spolu už 400 hodín. Novela z roku 2011 vypočula volanie zamestnávateľov po ešte flexibilnejšom Zákonníku práce a okrem zavedenia konta pracovného času odstránila aj odkaz na „vážne dôvody“.

Na Slovensku je pri moci už niekoľko rokov Smer-SD, ktorý tiež rád hovorí o „národných záujmoch“, „suverenite“ a ochrane záujmov domácich pracujúcich. Dodnes však máme flexikonto, tento nástroj boja proti kríze, ktorá sa dávno skončila. Súčasné znenie zákona tiež stále počíta s maximom 400 hodín práce nadčas za rok. Teda rovnako ako v Maďarsku, kde sa pre to ľudia bijú s políciou.

A tak zatiaľ čo v Maďarsku v roku 2017 pracovalo aj počas víkendu asi 12,7 % operátorov v priemysle, na Slovensku to bolo až 32,5 %. Good idea, Slovakia!

Odkazy:

BMW: https://uk.reuters.com/article/us-bmw-production-factory/bmw-to-build-1-billion-euro-car-factory-in-hungary-idUKKBN1KL12X Mercedes-Benz: https://blog.mercedes-benz-passion.com/2018/06/investition-von-einer-milliarde-euro-fuer-pkw-werk-in-ungarn/ Autopriemysel v Maďarsku: https://www.ft.com/content/a0268234-fd59-11e8-aebf-99e208d3e521 Automobilky a reforma: https://www.dw.com/en/hungarian-workers-protest-slave-law-overtime-rules/a-46649065 Práca cez víkend: https://ec.europa.eu/eurostat/data/database?node_code=tps00071

ĎALŠIE INFORMÁCIE:

http://a2larm.cz/2018/12/madarsko-stoji-pred-otrockym-zakonem/ https://www.aljazeera.com/news/2018/12/ceu-student-arrested-slave-law-protest-hungary-181213140620796.html https://www.washingtonpost.com/world/europe/hungary-sees-another-day-of-anti-government-protests/2018/12/16/1f8aff26-0158-11e9-958c-0a601226ff6b_story.html https://index.hu/english/2018/12/12/administrative_courts_minister_of_justice_unprecedented_powers_independence_separation_of_power/ http://politicalcritique.org/cee/hungary/2018/orban-keep-your-hands-off-our-universities/

Galéria

Čítajte v Bufete