Vždy, keď sa nakoksujem

Americká dráma Modré goliere (Blue Collar, 1978) je príbehom troch detroitských autorobotníkov, ktorí odhalia korupciu a prepojenia na podsvetie vnútri svojho odborového zväzu. Jerry (H. Keitel), Smokey (Y. Kotto) a Zeke (R. Pryor) predstavujú generáciu proletárov, ktorá už prestala byť svojím šéfom vďačná za to, že sa môžu nechať zdierať a zadlžovať. Monotónnu prácu na linkách z duše nenávidia, pocit frustrácie a bezmocnosti utišujú v kokaínových parties pred nástupom na rannú. Denník New York Times túto atmosféru 70. rokov nazval „priemyselným Woodstockom“. Ani drogy, ani konzumerizmus na dlh však nedokážu zakryť realitu, ako vidno z Jerryho monológu v tejto ukážke z filmu (so slovenskými titulkami). Celý film nájdete na uloz.to.

Detroit bol v prvej polovici 20. storočia svetovým centrom výroby automobilov, rodiskom „fordizmu“, ktorý zmenil celý svet. Ford, General Motors, Chrysler – to sú len traja najväčší z dlhého zoznamu. Po roku 2000, s príchodom automobiliek k nám, začali mnohí označovať Slovensko ako „Detroit Európy“. Áno, z hľadiska šialených počtov áut, ktoré fabriky každý rok vyvrhnú na trh, je podobnosť veľká. Na rozdiel od Slovenska však brutálne tempo výrobnej linky v Detroite sprevádzali intenzívne a otvorené boje medzi prácou a kapitálom. Preto sme sa rozhodli zmapovať dejiny týchto bojov v dvojdielnom článku, s ktorým začíname v pondelok.

Detroit však nie sú len autá, ale aj mnoho iného. Prísľub dobrých, stabilných zárobkov priťahoval zástupy nezamestnaných z celého sveta a mesto sa stalo vibrujúcou kultúrnou metropolou. V článku sa budeme venovať jednak zložitým rasovým vzťahom a sociálnym výbuchom, ale aj detroitskému modernizmu v architektúre, umení a hudbe, najmä slávnemu Motownu a neskôr jeho elektronickej verzii, detroitskému technu.

Video

Čítajte v Bufete