Výtržnícka uhorka

O revolte na prvé výročie okupácie

Počas Pražskej jari sa radikálnejšia časť študentov vymedzovala voči reformistickej väčšine, ktorej vyčítala príliš umiernenú politiku. Objavili sa drobné skupinky, napríklad „Samostatná organizace studentů“ na Vysokej škole poľnohospodárskej, „Klub levicových studentů“ na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej alebo recesistické zoskupenie „Societas Cosmopolitica“. Po augustovej okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a rozpustení širšieho „Názorového sdružení levice“ (jedným z jeho predstaviteľov bol aj Egon Bondy, o ktorom sme už písali: https://bit.ly/33LSdvV) sa väčšina z nich dohodla na založení „Hnutí revoluční mládeže“ (HRM). Členovia skupiny sa okrem trockizmu hlásili aj k anarchizmu, sociálnej demokracii či maoizmu. Hlavným impulzom pre vznik HRM bol novembrový študentský štrajk.

Pred päťdesiatimi rokmi, v auguste 1969, členovia HRM maľovali na steny heslá ako „21. SRPEN – DEN ODPORU“ a kritizovali nacionalistický či zbytočne porazenecký obsah letákov venovaných výročiu okupácie, ktoré vydávali iné skupiny. Vytlačili a distribuovali, okrem iného aj na Slovensko, asi stotisíc vlastných letákov, v ktorých vyzývali, aby bol tón augustových dní „spíš bojovný, rozhodný, aby se stal (…) nejen dnem smutku a pietní vzpomínky.“ Nabádali k politickej aktivite, k vyvíjaniu nátlaku na vedenia podnikov a tovární, k diskusii a koordinácii medzi pracujúcimi.

„Deset bodů“, akúsi výzvu občanom, ako sa správať slušne a demokraticky v normalizačných podmienkach, ktorej signatárom bol okrem iných aj Václav Havel, kritizovali s tým, že „degenerace (Říjnové revoluce) zanechala stopy i na autorech: libertářská koncepce socialismu ustupuje před autoritářskou.“

Členovia HRM patrili k účastníkom masových demonštrácií, ktoré sa do dejín zapísali ako najväčšie protivládne protesty až do roku 1989. Prišlo aj na stavanie barikád a hádzanie zápalných fliaš či dlažobných kociek. Ozbrojené zložky v Prahe zastrelili päť protestujúcich, na oboch stranách zostalo mnoho zranených. Násilné výtržnosti prepukli aj v iných väčších mestách, napríklad v Liberci, Brne (dvaja zastrelení), Karlových Varoch, Českých Budejoviciach či v Ostrave.

O hneve protestujúcich svedčí krátky text z Liberca, uverejnený v oblastných novinách KSČ:

„Dav se chopil vytrhaných dlažebních kostek a materiálu na staveništi a zranil několik příslušníků jednotek Veřejné bezpečnosti. Rozbil několik výkladních skříní, vydrancoval je, vnikl do automatu Dunaj, posilnil se lihovinami, vínem a pivem, začal stavět z parkových laviček a popelnic barikády, vystřeloval z praků kovové matice a jiné předměty, vrhal lahve s hořlavinami a dělobuchy, zranil dalších osmnáct ochránců pořádku.“

Z opačnej strany barikády tieto slová potvrdzuje aj účastník Miroslav Jeník z Bozkova:

„Nejhorší byli milicionáři, stříleli do nás světlicemi. Od nás na ně zase lítaly dlažební kostky a lidi po policajtech a milicionářích stříleli prakem skobičkami. Pamatuji si, jak proti nám šly policejní posily s bílými dlouhými obušky. K bezpečnostním jednotkám patřili i vojáci základní služby, ale drželi se stranou.”

Represívne opatrenia (tzv. obuškový zákon) podpisom schválili všetci najvyšší činitelia. Paradoxne, bol medzi nimi aj vtedajší predseda parlamentu Alexander Dubček, ktorého meno sa vtedy skandovalo na protestoch.

August 1969 spochybňuje oficiálnu ponovembrovú mytológiu o „cnostnom“ československom ľude, ktorý so stoicky zaťatými zubami prečkal dvadasť okupačných rokov, ako aj nelichotivý obraz o národe oportunistov, uzavretých do seba, v ktorom nikto nechce vystúpiť z radu. V auguste 1969 ľudia vystúpili do predných línií a urobili to kolektívne. Takéto obrazy sa do súčasných osláv príliš nehodia, sú príliš „radikálne“, a to rovnako pre obidva režimy.

Odkazy

• Širší politický kontext týchto udalostí prináša aj publikácia Pavla Pečínku s názvom Pod rudou vlajkou proti KSČ − Osudy radikální levice v Československu“
• Detailnejšie sa činnosti HRM venuje Jaroslav Pažout v publikácii „Hnutí revoluční mládeže 1968-1970“
• O situácii v auguste 1969 v Liberci

Galéria

Čítajte v Bufete