Včera sme písali o tom, že na Slovensku sa za posledných deväť rokov prakticky nezmenili jednotkové náklady práce v priemyselnej výrobe. Dôvodom je, že produktivita rástla zhruba rovnako ako mzdy. Zamestnávatelia v priemysle dnes síce platia za prácu asi 1,5-krát viac na mzdách a odvodoch ako v roku 2010, no zároveň za túto prácu dostávajú zhruba 1,5-krát viac hrubej pridanej hodnoty.
Na rozdiel od ostatných krajín V4 u nás rast miezd v priemysle nepredbehol rast produktivity. Firmy ho dokázali udržať na uzde. Tieto čísla však vyjadrujú priemer za celé odvetvie.
Pozrime sa preto na konkrétneho zamestnávateľa – na toho najväčšieho v priemyselnej výrobe. Predstavitelia Volkswagenu nedávno vytiahli údaj, podľa ktorého osobné náklady v slovenskom závode za posledných deväť rokov vzrástli o vyše 50 %. Tento vývoj porovnávajú s Portugalskom, kde náklady na zamestnancov stúpli len o 22 %. Naznačujú tým, že Slovensko sa pre nich predražuje, a preto by pracovníci závodu v Devínskej Novej Vsi nemali očakávať ďalší rast miezd.
Zabudli však dodať, čo sa dialo s produktivitou. Pozrime sa preto na údaje z účtovníctva firmy. Vezmime si roky 2010 a 2017. V prvom z nich už výsledky firmy neboli tak silno skreslené krízou, ten druhý je zase posledný, za ktorý je k dispozícii účtovná závierka. V roku 2010 firma zamestnávala v prepočte 6590 ľudí. Na osobných nákladoch im vyplatila spolu 166,5 milióna eur a dosiahla prevádzkový zisk vyše 87 miliónov eur.
V roku 2017 bol priemerný evidenčný počet zamestnancov dvojnásobný: vyše trinásťtisíc. Osobné náklady presiahli 469 miliónov eur. Ak ich prepočítame na zamestnanca (presnejšie by bolo počítať odpracované hodiny, ale tento údaj nie je k dispozícii), zistíme, že oproti roku 2010 skutočne vzrástli o 42,33 %. Ak by boli dostupné údaje za rok 2018, pravdepodobne by potvrdili čísla firmy – teda nárast o vyše päťdesiat percent za deväť rokov. Ako na tom však bol prevádzkový zisk?
V roku 2017 firma zaknihovala necelých 245 miliónov eur. Ak sumu opäť prepočítame na zamestnanca a porovnáme s rokom 2010, zistíme, že zisk na zamestnanca vzrástol takmer rovnako ako osobné náklady na zamestnanca – o 41,99 %. Teda: áno, personálne náklady vzrástli, ale firma za ne dostáva primerane viac zisku.
Zamestnanci to dobre vedia, pretože vidia, ako sa v posledných rokoch zvýšila efektivita výroby – menej ľudí robí viac práce, čo znamená aj viac únavy, stresu a potu. Tieto subjektívne dojmy potvrdzujú aj čísla z účtovných závierok. Viac o vývoji v slovenskom priemysle, krokoch štátu, ale aj o kolektívnom vyjednávaní vo VW, prinesieme už čoskoro v podrobnejšom článku.
Graf nižšie znázorňuje indexy vývoja prevádzkového zisku na zamestnanca a osobných nákladov na zamestnanca vo Volkswagene od roku 2010. Hodnoty z roku 2010 = 100. Údaje pochádzajú z účtovných závierok firmy Volskwagen Slovakia a.s. za obdobie 2010 – 2017.)
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…