Relatívna uhorka

„Ekonomická anarchia kapitalistickej spoločnosti, ako existuje dnes, je podľa môjho názoru skutočným zdrojom zla. Vidíme ohromné spoločenstvo výrobcov, ktorého členovia neustále túžia zbaviť jeden druhého plodov svojej kolektívnej práce − nie násilím, ale pri poctivom dodržaní zákonom stanovených pravidiel.“

Tieto vety vyšli pred 69 rokmi. Nepochádzajú však od žiadneho známeho marxistického teoretika alebo teoretičky. V roku 1949 ich americkému socialistickému časopisu „Monthly Review“ adresoval jeden z najvýznamnejších vedcov dvadsiateho storočia, Albert Einstein (1879 – 1955). V eseji s názvom „Prečo socializmus?“ spísal obhajobu svojho politického presvedčenia.

Einstein je známy predovšetkým ako teoretický fyzik a autor teórie relativity. Je vôbec vhodné, aby sa vyjadroval k ekonomickým a sociálnym problémom? Einstein si túto otázku kladie hneď v úvode svojho textu. Nenapísal ho z pozície experta, ale skôr človeka, ktorého trápil stav a smerovanie sveta. Aj ostatným odporúčal uvažovať o sociálnych problémoch skôr z tejto všeobecne ľudskej perspektívy. Podľa Einsteina nemožno porovnávať prírodné vedy s ekonómiou. Ako pripomína, ekonomika je druhom spoločenskej aktivity ľudí a je vždy historicky podmienená. Preto neexistujú všeobecne platné zákony, ktorými by sa dala vedecky opísať ekonomika každej spoločnosti, bez ohľadu na historický kontext. Ekonomickí experti, ktorí sa zaoberajú súčasnosťou – „predátorskou fázou vývoja človeka“ – dokážu povedať len málo o tom, ako by výroba a rozdeľovanie užitočných vecí a služieb mohli vyzerať v budúcnosti.

Individualizmus a odcudzenie, koncentrácia kapitálu v rukách čoraz menšieho počtu ľudí, výroba v záujme zisku, a nie ľudských potrieb, nedostatok demokracie, dominancia záujmov majetných, presadzovanie ideológie konkurencie v médiách a vo vzdelávaní, materiálna neistota pracujúcich, nezamestnanosť: to všetko sú fenomény, ktoré podľa Einsteina majú pôvod v kapitalistickom spôsobe výroby. V eseji vyjadruje presvedčenie, že jediný spôsob, ako tieto neduhy odstrániť, je prechod k socialistickej ekonomike. Zároveň však upozorňuje, že sovietsky model nemal so skutočnou emancipáciou nič spoločné a znamenal „úplne zotročenie jednotlivca“. Pritom práve oslobodenie jednotlivca je podľa neho skutočným cieľom socialistického úsilia – v duchu hesla, že slobodný rozvoj každého jednotlivca sa má stať podmienkou slobodného rozvoja všetkých.

Einstein mal jasno: spoločnosť, v ktorej výrobné prostriedky patria všetkým a využívajú sa plánovito, ale bez všemocnej a arogantnej byrokracie. Samozrejme, podobnú víziu dávno pred ním sformulovali mnohí iní, o čom ako pamätník nemeckej revolúcie v rokoch 1918 – 1919 nepochybne vedel.

Albert Einstein ako intelektuál považoval za svoju povinnosť vyjadrovať sa k spoločenskej situácii. Jeho názory však nedali spať americkej FBI, ktorá v jeho osobnom spise zaplnila 1427 strán. To je nepochybne úctyhodné číslo, no spis Martina Luthera Kinga mal až 17-tisíc strán.

Odkazy

• Pôvodná esej v angličtine
• Český preklad z r. 2003
• Spisy FBI o Einsteinovi
• Prehľad Einsteinových politických názorov a aktivít

Galéria

Čítajte v Bufete