Jedným z hitov roku 2018 je „This is America“ („Toto je Amerika“), pieseň amerického umelca Donalda Glovera, ktorý je ako hudobník známy pod pseudonymom Childish Gambino. Pri výrobe klipu stál za kamerou Hiro Murai, ktorý nakrútil aj televízny seriál „Atlanta“ (2016) s Gloverom v hlavnej úlohe. Klip a seriál spájajú témy: hudobný priemysel, rasizmus a násilie v Amerike.
Atlanta je na prvý pohľad príjemný komediálny seriál o dvoch bratrancoch: nádejnom raperovi z ulice, ktorý si hovorí Paper Boi, a jeho nešikovnom, intelektuálskom manažérovi Earnovi. Z iného uhla je to skôr trpký príbeh hudobníka, ktorého hlavný príjem plynie z predaja drog, a jeho nezamestnaného bratranca, ktorý nezvláda platiť výživné. Scény odľahčuje ich parťák Darius, ktorý terorizuje okolie hláškami na pomedzí geniality a šialenstva. David Simon, tvorca kultového projektu „The Wire“, o Gloverovej Atlante povedal, že je akoby poskladaná z najcennejších momentov jeho seriálu.
Už z názvu je zrejmé, že príbeh sa odohráva v Atlante, hlavnom meste štátu Georgia. Vzhľadom na svoju slávnu históriu si získalo prezývku „čierna mekka amerického juhu“. Je však nielen rodiskom Martina Luthera Kinga a mestom černošských univerzít, ale aj jedným z centier drogovej siete Black Mafia Family a podľa niektorých zdrojov mestom s najväčšou sociálnou nerovnosťou v USA. Jeho severnú časť, svet luxusu a pracovných príležitostí, obývajú najmä bieli. Na juhu sa usídlila chudobnejšia, černošská časť triedy pracujúcich. Seriál ukazuje, čo všetko bráni černošskej mládeži dostať sa z juhu na sever. Naznačuje tiež, že hlavné postavy nefajčia trávu v každej druhej scéne len preto, že je to cool, ale tiež preto, lebo nahrádza lieky. Obyvateľov Atlanty, ktorí trpia posttraumatickou stresovou poruchou v dôsledku fyzického, psychického či sexuálneho násilia, možno rátať na tisíce.
Obidve odvysielané série Atlanty odporúčame.
Novší projekt dvojice Glover-Murai, skladba „This is America“, kombinuje nový a starý štýl. Znejú v nej úryvky z rôznych počinov „novej školy“ hip-hopu; špinavá basová linka v spojení s pestrou plejádou zvukov je blízka súčasnej undergroundovej hip-hopovej avantgarde. Za úspech skladby však prinajmenšom v rovnakej miere môže jej videoklip. Ako ironicky poznamenal Glover, chcel nakrútiť niečo, čo by si mohli Američania púšťať pri oslavách štvrtého júla. Jeho hymna Dňa nezávislosti je kritikou politickej situácie v USA aj zábavného priemyslu.
„This is America“ ukazuje dve Ameriky: tú, v ktorej sa tancuje a zabáva, a tú, v ktorej sa strieľa a zabíja. Strelec je čierny, rovnako ako jeho obete a všetci tí, ktorí vraždenie sledujú a nahrávajú na telefóny. Choreografia akoby chcela zabávať, no v skutočnosti znepokojuje: tanečníci sa doširoka usmievajú a bezstarostne predvádzajú pohyby, ktoré pripomínajú tradičné africké tance, pričom všade naokolo sa odohráva násilie. Odkaz klipu umocňujú sivé kulisy, ktoré pripomínajú výrobnú halu, sklad, väzenie či podzemnú garáž.
Možno aj pre všednosť a univerzálnosť kulís mal klip globálny dosah nielen na konzumentov. Umelci a umelkyne po celom svete začali produkovať svoje verzie. Z betónových hál posielajú správy o situácii vo vlastnej krajine. Rapper I-NZ, ktorý pochádza z Nového Zélandu, no má irackých predkov, vytvoril „This is Iraq“. Xyu B uverejnil „This is Sierra Leone“, DannyP stvoril „This Is Akwa Ibom“. Zvlášť pozoruhodný je však klip „This is Nigeria“ od hudobníka menom Falz. Hovorí o drogovej závislosti, politickej korupcii, islamistoch z Boko Haram a ďalších náboženských fanatikoch, ale aj výpadkoch elektriny a sociálnej nerovnosti. Kvalitou produkcie sa líši od väčšiny ostatných verzií.
https://www.newyorker.com/magazine/2018/03/05/donald-glover-cant-save-you
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…