Lágrová uhorka

V. Šalamov: Čo som videl a pochopil v lágri

„1. Neobyčajnú krehkosť ľudskej kultúry a civilizácie. Z človeka sa pri ťažkej práci, zime, hlade a bití stávalo behom troch týždňov divoké zviera.“

Varlam Tichonovič Šalamov (1907 – 1982) je autorom niekoľkých memoárov o živote v gulagu, kde strávil asi dvadsať rokov. Narodil sa v rodine kňaza. Po maturite si preto nevedel nájsť prácu, a tak sa v roku 1923 stal garbiarom. V roku 1926 ho prijali na Moskovskú štátnu univerzitu, ale čoskoro sa dostal do problémov. V roku 1927 sa zúčastnil demonštrácie na výročie Októbrovej revolúcie, ktorej heslo bolo „Dolu so Stalinom“. O dva roky neskôr ho zatkli v tajnej tlačiarni Ľavej opozície, kde Šalamov a ďalší tlačili letáky s tzv. Leninovým závetom. Išlo o utajovaný list, ktorý Lenin napísal krátko pred smrťou a v ktorom kritizoval koncentráciu moci v rukách Stalina.

„6. Pochopil som, že Stalin dosiahol svoje ‚víťazstvá‘ preto, lebo zabíjal nevinných ľudí – organizácia, hoci aj desaťkrát menej početná, ale organizovaná, by Stalina zmietla za pár dní.“

Šalamov sa dostal do tábora na severnom Urale, kde pracoval na stavbe chemickej továrne. Po uplynutí trojročného trestu mu ponúkli účasť na osídľovaní ďalekého východu Sovietskeho zväzu. Odvetil, že by ho tam prinútila ísť len ozbrojená eskorta.

O pár rokov sa táto predpoveď naplnila. Po krátkej kariére novinára (1932 – 1936) ho zatkli za „kontrarevolučnú trockistickú činnosť“ (známa skratka „KRTD“) a odsúdili na päť rokov pracovného tábora na Kolyme. Trest mu neskôr predĺžili o desať rokov. Pracoval v zlatých a uhoľných baniach. Písmeno „T“ v skratke trestného činu znamenalo príkaz na likvidáciu. V roku 1946, keď bol na pokraji smrti (bez liečby prekonal týfus a pri výške 185 centimetrov vážil 48 kilogramov), však Šalamova zachránila zhoda okolností. Táborový lekár (a spoluväzeň) sa zaňho prihovoril a získal preňho miesto ošetrovateľa.

„21. Som hrdý, že do roku 1955 som nenapísal ani jednu žiadosť.“

Šalamov strávil v tábore ďalších päť rokov. Po prepustení v roku 1951 tu zostal pracovať ako ošetrovateľ. Po Stalinovej smrti sa smel vrátiť do Moskvy a podal žiadosť o rehabilitáciu, ktorej v roku 1956 vyhoveli. Pre podlomené zdravie mu priznali invalidný dôchodok. Mohol tak pokračovať v práci na poézii a pamätiach, ktorú započal už v Kolyme.

Jeho rukopisy kolovali v samizdate; niektoré sa podarilo prepašovať na Západ a publikovať. Šalamov sa však k týmto vydaniam svojich textov staval kriticky: nechcel sa stať figúrkou v propagande studenej vojny.

Šalamov zomrel v roku 1982 v spisovateľskom sanatóriu. Časť jeho pamätí vyšla v Rusku až v roku 1987, v časoch Gorbačova. Slovenskí čitatelia sa s nimi môžu oboznámiť aj vďaka českým prekladom. Vrelo odporúčame. Diela patria k najlepším nielen z literatúry o gulagu, ale vôbec o stalinizme. A na rozdiel od Súostrovia Gulag ich nepísal nacionalista, monarchista a fanúšik pravoslávia.

• Kolymské poviedky (Ikar, 2006) / Kolymské povídky (G plus G, 2012)
• Levý břeh (G plus G, 2012)
• Mistr lopaty (G plus G, 2015)
• Vzkříšení modřínu + Črty ze zločineckého podsvětí (G plus G, 2017)

Galéria

Čítajte v Bufete