Sulíkova rómska karta

Richard Sulík musí bojovať o priazeň voličov. Grécky štát však neskrachoval. Islamizácia Slovenska mešká. Ani utečencov príliš nevidno a kredit na maďarskej karte je dávno vybitý. Čo iné mu teda zostáva, než vrátiť sa k osvedčenému receptu staroslavianskej kuchyne?

Poznámkou o tom, „že niečo nie je v poriadku, ak zo 4550 obyvateľov Veľkej Lomnice je 2150 Rómov, teda menej než polovica, a z 85 narodených detí za tento rok je 76 rómskych“, mieril zjavne na voličov svojho najväčšieho politického konkurenta – fašistickú stranu Mariana Kotlebu. Nuž, keď už sa hnedí dostali do parlamentu, niet divu, že ostatné strany kopírujú to, o čom si myslia, že zaberá na voliča. Že sa tým rozdúchava nenávisť, neprekáža. Zvlášť, ak ide o terč, ktorý je zdanlivo bezbranný.

Zneužitie Rómov na vlastný politický marketing nie je žiadnou novinkou. Už v roku 2004 sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu pokúsila predať ďalšie kolo uťahovania opaskov tak, že zoškrtala dávky sociálne najslabším. Pokiaľ ide o prínos tohto opatrenia pre štátny rozpočet, bol zanedbateľný. Dôležitejšie bolo, že pomohlo odviesť pozornosť majority od ostatných škrtov a dalo sa prezentovať ako veľká „rómska reforma“. Na východe republiky však vypukli rozsiahle nepokoje, do ktorých sa zapojili takmer výlučne Rómovia. Vláda povolala armádu a nakoniec musela zo svojich pozícií ustúpiť. Výsledkom boli lepšie podmienky pre všetkých ľudí odkázaných na pomoc štátu. Vládna stratégia vtedy nezabrala. Namiesto toho, aby ostrakizovaná menšina zostala v role obetného baránka, ubránila lepšie podmienky pre každého v núdzi.

Aké je ponaučenie? Rasizmus a všetky ďalšie hranice medzi ľuďmi politikom vyhovujú, lebo sa dajú využívať ako nástroj politického súboja. Naším nástrojom preto môže byť iba jednota. Zamestnanec Volkswagenu nám v rozhovore povedal: „Všetci sme na jednej lodi a všetci sme rovnakí mukli. Je jedno, akú máme národnosť.“ Platí to rovnako, keď stojíme zoči-voči firme menom Štát.

Galéria

Čítajte v Bufete