Štrajk pôšt v Srbsku

Posledný mesiac v Srbsku poznamenal jeden z najväčších a najvýznamnejších štrajkov vo verejnom sektore za posledných desať rokov. Tisíce poštárov a poštárok vyšli do ulíc a protestovali proti pokusom o privatizáciu niekoľkých poštových služieb, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. V týchto dňoch je už vlna nespokojnosti na ústupe, no trvala dva mesiace. Išlo teda o najdlhší protest zamestnancov pôšt v Srbsku od založenia Pošty Srbije v roku 1840.

Protesty sa začali v októbri v Belehrade. Boli výrazom nahromadených problémov, ktoré sa týkajú pracovných podmienok a nízkych platov, ale súviseli aj s vymenovaním staronovej riaditeľky (nekompetentnej politickej nominantky), ktorá bude poštu riadiť aj počas druhého funkčného obdobia. Riaditeľka po prvej demonštrácii zakázala všetky ďalšie aktivity odborov, čo sa však obrátilo proti nej. Protestujúci sa zhromaždili okolo belehradskej hlavnej pošty a postupne sa k hnutiu začali pripájať ich kolegovia z ďalších miest, ktorí zorganizovali vlastné protesty. Demonštrácia v Belehrade sa rýchlo zmenila na trvalú blokádu. Denne sa konali veľké zhromaždenia, ktoré pritiahli tisíce zamestnancov. Odbory sa napokon rozhodli vyhlásiť štrajk. Viaceré odborové organizácie sa zhodli na siedmich požiadavkách, v ktorých žiadali rast miezd, vyplatenie jednorazového bonusu ako podielu na zisku spoločnosti, odstúpenie riaditeľky a tiež niekoľko technických zmien, ktoré sa týkajú kvality práce.

Štrajk sprevádzalo napätie medzi odborovými organizáciami ohľadom toho, ktorá z nich bude hrať rozhodujúcu úlohu, ale aj pnutie medzi radovými zamestnancami na jednej strane a odborármi na druhej strane. Odbory boli totiž pripravené prijať kompromis a postaviť do popredia požiadavku za odstúpenie riaditeľky, ktorej bola vláda najviac ochotná vyhovieť. Naproti tomu radovým zamestnancom viac ležali na srdci vyššie mzdy. Od zamestnancov tiež prišiel podnet, aby sa hnutie sústredilo na odpor voči pripravovanej privatizácii ziskových služieb pošty. Tá by okrem iného viedla aj k prepúšťaniu.

Zamestnanci na demonštráciách často hlučne kritizovali odborárov a vyčítali im, že sa nechali kúpiť. Objavili sa aj pokusy o nezávislé organizovanie zdola, ktoré žiaľ zanikli v chaose a nedostatku koordinácie v záverečnej fáze štrajku. V tom čase už jednotlivé odborové organizácie pre vzájomné spory postupovali samostatne. To časom viedlo k únave a oslabeniu hnutia.

Štát sa nevyhýbal represii: na zhromaždeniach nechýbala polícia, ktorá sa aktívne snažila zastrašiť štrajkujúcich. Zo zamestnancov, ktorí sa zapojili do okupácií pôšt, bolo 47 suspendovaných na dobu neurčitú a ani po mesiaci sa nevrátili do práce. Ich kolegovia žiadajú, aby pošta zrušila toto opatrenie.

Hoci hnutie už nemá takú silu ako na začiatku a demonštrácie sú menej časté, zamestnanci pôšt aj naďalej odmietajú pracovať viac, než sú zo zákona povinní. To sa zrejme nezmení dovtedy, kým vláda neurobí aspoň čiastočné ústupky. Čo je dôležitejšie, srbskí poštári a poštárky preukázali vôľu organizovať sa nezávisle a bojovať za svoju vec aj vtedy, keď nemajú podporu odborov. Verme, že táto vôľa im vydrží až do splnenia požiadaviek – a snáď i potom.

(Ďakujeme Milošovi zo Srbska, ktorý je autorom tohto textu.)

Galéria

Čítajte v Bufete