Prečo netlieskať Wilsonovej buste

19. máj 2018 • Správy a komentáre represia

Na nádvorí Ministerstva zahraničných vecí včera odhalili bustu amerického prezidenta Woodrowa Wilsona (1856 – 1924). Wilson sa u nás pripomína pre jeho podporu práva národov na sebaurčenie, najmä v súvislosti s rozpadom Rakúska-Uhorska a vznikom Československa. Po prvej svetovej vojne sa dokonca uvažovalo o tom, že by sa dnešná Bratislava mohla nazývať „Wilsonovo mesto“. Americký prezident bol tiež zástancom vzniku Spoločnosti národov (1919), akejsi predchodkyne OSN.

Menej často sa však u nás spomína Wilsonov rasizmus, jeho postoj k nezávislosti mimoeurópskych štátov alebo represia, ktorú v USA zaviedol proti odporcom prvej svetovej vojny.

Wilson pochádzal z rodiny, ktorá v občianskej vojne stála na strane otrokárskej Konfederácie. Názory jeho predkov mu očividne boli blízke. Počas svojho pôsobenia na Princetonskej univerzite vydal viaczväzkové Dejiny amerického ľudu (1902), v ktorých o období po občianskej vojne napísal napríklad toto: „V bielych mužoch sa búril číry pud sebazáchovy… až sa napokon zrodil slávny Ku Klux Klan, skutočná ríša Juhu, aby chránil južanskú krajinu.“ Tento citát sa objavil aj v smutne známom filme Zrod národa (The Birth of a Nation, 1915), ktorý oslavuje KKK. Wilson bol odporcom volebného práva černochov a počas jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta obnovili rasovú segregáciu zamestnancov v niekoľkých federálnych inštitúciách (napríklad na pošte či daňových úradoch).

Veľký zástanca práva národov na sebaurčenie v Európe obhajoval ozbrojené zásahy proti revolúciám a prevratom v iných krajinách, ak nevyhovovali americkým zámerom. V roku 1914 nariadil obsadenie mexického prístavu Veracruz. O rok neskôr sa začala takmer dvadsaťročná vojenská okupácia Haiti, ktorá chránila záujmy amerického cukrovarníckeho priemyslu a ochromila miestnu ekonomiku. Proti mexickému revolucionárovi Panchovi Villovi vyslal Wilson (neúspešnú) trestnú výpravu (1916), pri ktorej americká armáda prvýkrát nasadila lietadlá. A v roku 1918 sa trinásťtisíc amerických vojakov na Wilsonov rozkaz podieľalo na intervencii proti ruskej revolúcii, ktorá predĺžila krvavú občiansku vojnu.

Wilsonova administratíva nezaostávala ani v represii na domácom fronte. Po vstupe USA do prvej svetovej vojny iniciovala zákon o špionáži (1917) a jeho novelizáciu v podobe zákona o poburovaní (1918). Spolu so zákonom o prisťahovalectve (1918) umožnil postihovať odporcov vojny a kritikov vlády či armády. Za takéto „previnenia“ uväznili tisíce ľudí a stovky z nich deportovali. Muži, a neskôr aj ženy nemeckého pôvodu starší a staršie ako 14 rokov sa museli hlásiť úradom a nosiť špeciálny preukaz. Asi dvetisíc ich internovali vo vojenských táboroch. Americká pošta získala oprávnenie cenzurovať poštu a znemožniť distribúciu „nevhodných“ periodík – najmä socialistických, pacifistických a tých, ktoré kritizovali rasovú politiku USA.

Represia pokračovala aj po prvej svetovej vojne, najmä v súvislosti s medzinárodným ohlasom októbrovej revolúcie a štrajkmi v americkom priemysle. Prišla prvá vlna antikomunistickej hystérie v dejinách USA, známa ako The First Red Scare (1917 – 1921). K ostrej reakcii štátu prispeli aj bombové atentáty, ktoré podnikala malá skupina tzv. galleanistov, anarchistov talianskeho pôvodu, ktorí sa hlásili k ideológii „propagandy činom“. Štátne orgány však medzi radikálmi nerozlišovali, a tak sa terčom stalo celé robotnícke hnutie. Osobitnú pozornosť si vyslúžili radikálne odbory Priemyselní robotníci sveta (Industrial Workers of the World, IWW), ktoré počas tzv. Palmerových razií čelili masovému a násilnému zatýkaniu. Ich predstaviteľov odsúdili na mnohoročné tresty. Represia na niekoľko rokov ochromila hnutie pracujúcich v USA.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Vyzývame k buntu

Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…

Čínski pracujúci čelia rastúcej represii

Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…

Ľavicová opozícia, feminizmus a represie v Číne

Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…

Spása zdravotníctva

Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…