POVEDAL TU NIEKTO „TOTALITNÁ UHORKA“?
Priaznivcom nemeckého rachotu oživilo leto európske turné kapely Rammstein, o ktorej sme nedávno písali v súvislosti s ľavicovými a antifašistickými postojmi jej členov. Za ich predchodcov býva označovaná skupina Laibach zo Slovinska. Obe telesá na prvý pohľad spája provokatívna estetika plná odkazov na nemecký militarizmus. S umeleckou produkciou Laibachu je to však zložitejšie.
Skupina vznikla ešte v časoch bývalej Juhoslávie v roku 1980. Otvorene nacionalistické postoje, uniformy, nemecký názov a rovnako „nemecké“ vystupovanie boli v Titovom režime ideologickým dynamitom. Doktrína o bratských slovanských národoch a kult antifašistického odboja proti nemeckým okupantom sa nespochybňovali. Za oficiálnou fasádou však tleli traumy zo starých konfliktov a nacionalistické vášne, ktoré práve Laibach vytiahol na svetlo dňa. Kapela sa okrem toho zadrapila do tabuizovanej témy zložitých nemecko-slovanských vzťahov v Slovinsku. Laibach je starý nemecký názov Ľubľany.
Vystúpenie s portrétom Josipa Broza Tita umiestneným vedľa obrazu penisu v roku 1983 prinieslo definitívny úradný zákaz. Členovia kapely preto o rok neskôr spolu s ďalšími umeleckými skupinami založili združenie Neue Slowenische Kunst, teda „Nové slovinské umenie“ alebo NSK (túto skratku používala aj nacistická tlačová agentúra Nationalsozialistische Parteikorrespondenz). Pre Laibach neexistujú presné hranice medzi hudbou a výtvarným či iným umením, medzi muzikantmi a širším umeleckým kolektívom. Hlási sa k princípom kolektívnej tvorby bez pripisovania individuálneho autorstva.
V roku 1987 sa NSK podarilo vyhrať súťaž o dizajn oficiálneho plagátu pre veľké podujatie Juhoslovanského dňa mládeže. Lenže ako sa ukázalo, umelci použili historický plagát Hitlerjugend, na ktorom pôvodnú nacistickú zástavu vymenili za juhoslovanskú. Bol z toho prvotriedny škandál. Tvorcovia však zostali nepotrestaní, aj vďaka rastúcim rozporom medzi slovinskými a belehradskými úradmi. V tom istom roku Laibach, ktorý už opäť mohol hrať, prerobil pieseň „One Vision“ od Queen na manifestačný hymnus „Geburt einer Nation“ („Zrod národa“).
Vyznať sa v politických postojoch Laibachu a NSK nie je ľahké. Nejde len o príležitostné požičiavanie si prvkov nacistickej či militaristickej estetiky, aké bolo v žánri industriálnej hudby a vôbec „novej vlny“ bežné. Niektorí chápu ich oslavu fašistických a iných autoritárskych režimov ako rafinované poukazovanie na súvislosti medzi populárnou kultúrou, masovou spotrebou a kultom rýchlosti, deštrukcie, autoritárstva a militarizmu. Zároveň sa tým odhaľuje spoločná DNA kapitalizmu a režimov ako fašizmus, nacizmus či stalinizmus. Laibach teda útočí na vágny pojem „totalitarizmu“, ktorý sa zrodil v kontexte studenej vojny a odvtedy slúžil aj na plošnú diskreditáciu a vylúčenie emancipačných hnutí z politického mainstreamu.
NSK sa po rozpade Juhoslávie transformovalo z umeleckej skupiny na virtuálny „globálny štát“. Laibach sa svojej línie držal aj počas vojenských intervencií NATO v Juhoslávii, ako aj v mladšej minulosti. V roku 2015 sa skupina vydala na bizarné turné „Sound of Music“ („Zvuk hudby“) do Severnej Kórey – jedného z posledných totalitných fackovacích panákov. V čerstvom rozhovore však boli o niečo otvorenejší ohľadom svojich politických názorov:
„Laibach sa na nič verejne nehrá, v princípe sa však nezaujímame o každodennú politiku a nepodporujeme žiadne politické hnutie či stranu. Pritom však platí, že naše sympatie patrili vždy komunizmu s ľudskou tvárou.“
Dnešok praje laibachovským metaforám. Liberálna demokracia čelí vážnym výzvam a vôbec sa nezdá absolútne nespochybniteľná. Vývoj v posledných rokoch naznačuje, že časti triedy pracujúcich v rôznych krajinách si trúfajú aj na „tanec s Mussolinim“. Fašizmus a autoritárstvo sa niektorým javia ako alternatíva voči benevolentnejším podobám kapitalizmu. Práve preto však má zmysel zaujímať sa aj o každodennú triednu politiku a hľadať spôsoby, ako by si pracujúci celého sveta mohli trúfnuť na viac.
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…