Pavel Branko už nie je jeden z nás

Pavel Branko (nar. 1921) je antifašista, za vojny člen ilegálnej KSS a väzeň koncentračného táboru v Mauthausene. V roku 1949 vystúpil z KSS na protest proti tomu, že strana namiesto diktatúry proletariátu nastolila diktatúru sekretariátu. Pôsobil ako filmový kritik, pedagóg a prekladateľ; počas normalizácie bol na indexe. Napriek všetkému sa v autobiografii Proti prúdu, ktorá vyšla v roku 2011, vyznáva z príklonu k socialistickým ideálom emancipácie…

Ale potom prišla utečenecká vlna. V kontexte uvedených životopisných dát možno prekvapí, čo o nej Branko napísal: „Podstatné je, aby každý, kto hranicu prekročí ilegálne, vedel, že o povolení vstupu sa s ním nik nebude baviť a čaká ho jedine odsun…“

V jednom rozhovore k tomu povedal:

„Ja som iba proti tomu, aby sa nám sem masovo sťahovali ľudia iných kultúr, a nevidím v tom žiadnu xenofóbiu. To len scestný vývoj zahnal mňa, antifašistu, v jednom bode na spoločnú platformu s lepenovcami a im podobnými, lebo to považujem za jediné perspektívne riešenie.“

Tento postoj zdôvodňuje tým, že treba brániť hlavný výdobytok západnej kultúry, totiž rodovú rovnosť:

„Stúpencom europocentrizmu som sa stal, keď som si uvedomil, že Západ vytvoril novú sociálnu paradigmu, aká sa doteraz v žiadnej z civilizácií nevyskytla, a to zrovnoprávnenie žien, ktoré dosiaľ vo všetkých civilizáciách zastávali podradné postavenie. Paradigma rovnocennosti muža a ženy je obrovský historický výdobytok. […] masová moslimská imigrácia, spojená s vyššou pôrodnosťou, zrazu ohrozí to, čo považujem za najväčší výdobytok Západu – rovnocennosť muža a ženy.“ (Pravda, 3. mája 2016)

Priložené video obsahuje ukážku z poslednej Literárnej revue (18. 3. 2017), v ktorej Branko hovorí:

„Neviem, čo je horšie, ale mňa napríklad mrzí, mňa, ktorý som bol celý život antifašistom, že čo sa týka imigrácie, niet žiadnej inej strany než sú pravicové, nacionalistické, ktoré hlásajú to, čo si myslím, že je potrebné hlásať. Ale, samozrejme, oni majú v programe aj mnoho iného, s čím nesúhlasím, ale nevidím ako normálne, aby si antifašista nenachádzal priestor, aspoň v niektorých bodoch, inde, než u pravicových extrémistov. To je, myslím, veľmi neospravedlniteľná chyba toho, čo sem priniesla politická korektnosť.“

Takže: na jednej strane za rodovú rovnosť – na druhej strane proti „politickej korektnosti“, teda strašidlu, ktoré máta americkú konzervatívnu (čiže antifeministickú) pravicu. Na jednej strane za emancipáciu žien – na druhej strane za dôsledný „odsun“ ilegálov, ale aj ilegálok a ilegálčiat. Ale odsun kam? Späť do vojnovej zóny? Alebo „k svojim“, teda do iných, prevažne moslimských krajín?

Pravda, Branko kriticky dodáva, že emancipácia žien ani na Západe „nie je zavŕšený proces. Stačí si sadnúť do nejakej krčmy a chvíľu počúvať…“. Predsa len si však myslí, že „vo verejnom diskurze na Západe je to už axióma. Dnes verejne nikto nebude obhajovať to známe 3 K patriarcha­lizmu – Kinder, Küche, Kirche.“

Že nebude? A nerobia práve toto práve tí, ktorých postoje k migrácii sa Brankovi zdajú blízke?

A napokon, čo za postoje to Branko vlastne má, ak uvážime, že v zásadnej veci (t. j. „vpúšťať, alebo nevpúšťať?“), je trojka Smer-SD, SaS a ĽSNS zajedno? Ak mu nestačí elementárny nacionalizmus Smeru-SD, SaS alebo niektorej z ďalších nefašistických strán, k akým názorom sa to Branko dopracoval?

Žiaľ, Pavel Branko už nie je jeden z nás.

Video

Čítajte v Bufete