Neviditeľné skúsenosti

V priemyselnej zóne „Triangle“ na ďalekom západe Čiech sa na prelome januára a februára odohral štrajk. Pracujúci fabriky Nexen Tire, ktorá patrí juhokórejskej spoločnosti a vyrába pneumatiky pre svetové značky áut, ním reagovali na dlhodobú stagnáciu miezd. Miestna organizácia OS KOVO sa tiež už štvrtým rokom neúspešne usilovala o uzavretie kolektívnej zmluvy.

Ako v liste riaditeľovi podniku zo začiatku minulého roka konštatoval predseda odborov, kumulatívna inflácia sa za štyri roky vyšplhala na 18,8 %, no mzdy sa v jednotlivých platových triedach nezvýšili ani o sto korún. V období od februára 2022 do začiatku roku 2023, keď sa začal štrajk, dosiahla ročná inflácia ďalších 16,5 %. Prepad je zrejmý aj z porovnania nominálnych miezd: kým základný plat na operátorskej pozícii v Nexen Tire na začiatku tohto roka predstavoval 22 700 Kč (asi 960 €; objavila sa však informácia, že novoprijatým firma ponúka o tristo eur viac), priemerný plat v regióne je okolo 37 000 Kč (1560 €). Ešte viac zarobia pracujúci na porovnateľnej pozícii u konkurencie, napríklad v otrokovickom Barume Continental na opačnom konci republiky.

Mohlo by sa zdať, že platová mizéria spustí rýchlu mobilizáciu. No keď sa v marci minulého roka v areáli továrne konala demonštrácia, zúčastnilo sa jej len pár desiatok pracujúcich. O čosi neskôr odbory oznámili, že pri hlasovaní o pripravovanom štrajku sa podarilo zozbierať 437 hlasov, z ktorých iba sedem bolo proti. No podobne ako na Slovensku, aj v ČR musí zákonný štrajk splniť celý rad podmienok. Hlasovania o ňom sa musí zúčastniť aspoň polovica zamestnanectva, a keďže v Nexene pracuje okolo 1100 ľudí, zostávalo získať čosi vyše stovky hlasov. V nasledujúcom období si odbory ďalej vymieňali názory s vedením, ktorému sa rôznymi obštrukciami darilo predlžovať rokovania. Požiadavky odborov, aby mzdy od 1. marca 2023 vzrástli o 8,3 % a v ďalších rokoch o 6 %, či aby sa zvýšili príplatky za prácu v noci a cez víkend, neprijal ani štátom určený sprostredkovateľ. Až po týchto peripetiách a úspešnom ukončení hlasovania sa koncom januára 2023 mohol začať ostrý štrajk.

O tom, čo sa počas neho dialo vo fabrike, zatiaľ veľa nevieme. Odbory spočiatku informovali, že „aktívne“ sa zapojilo asi 190 pracujúcich. Nie je jasné, či to znamenalo prerušenie práce alebo účasť v štrajkových hliadkach a na zhromaždeniach, ktoré štrajk sprevádzali. V druhý deň sa podarilo prakticky ochromiť výrobu, pretože sa – opäť podľa informácií odborov – pridala prevažná časť príslušnej zmeny. Neskôr sa hovorilo, že fabrika dokázala udržať len minimálnu produkciu, lebo do narýchlo postavených zmien povolala aj nevýrobný personál. „Aktívna účasť“ zrejme musela byť podstatne vyššia než na začiatku.

Po týždni, 7. februára, sa štrajk skončil dohodou o zvýšení miezd o 8 % od 1. marca 2023. Pracujúci získali aj „kompenzačný balíček“ vo výške 20-tisíc Kč (asi 845 €), teda jednorazový príspevok na pokrytie stagnácie miezd v uplynulom období. Dostali tiež prísľub, že do konca júna tohto roku firma podpíše kolektívnu zmluvu, ktorej obsah bude predmetom ďalších rokovaní.

V českom automobilovom reťazci sa naposledy štrajkovalo pravdepodobne v roku 2015, v menšej fabrike IG Watteeuw pri Brne. Nedávny štrajk bol po rokoch prvý v sektore a svojím trvaním patril medzi najdlhšie od roku 1989. Azda aj preto mu české médiá venovali značnú pozornosť. Na rozdiel od viacerých predchádzajúcich prípadov (IG Watteuw, ale tiež Hyundai, Dymos a Grammer v roku 2009) vyvolal nielen vlnu solidárnych vyhlásení odborových organizácií z celej republiky (či zo Slovenska), ale aj intenzívny záujem rôznych častí českej ľavice. V pondelok 6. februára sa pred továrňou zišlo asi tristo ľudí, prevažne „externistov“, ktorí prišli podporiť štrajk. Podobné akcie sa konali už skôr, aj pred kórejským veľvyslanectvom v Prahe. Popri štrajku sa rozbehla širšia kampaň symbolickej solidarity, ktorej cieľom bolo prostredníctvom ministerstva práce a zastúpenia kórejského štátu vytvoriť tlak na firmu.

Je iste dobrou správou, že boje na pracoviskách sa znova dostávajú do centra pozornosti ľavice. Rovnako treba privítať mobilizáciu na podporu štrajkujúcich. Na druhej strane ľavicové organizácie, ktoré o štrajku informovali, prevažne reprodukovali odborárske správy o „riešení situácie“ ministrom práce, šéfom odborov a diplomatickými či politickými špičkami. Chýbali informácie z továrne, pohľady samotných štrajkujúcich, ale aj rozumná opozícia voči dominantnej rétorike, ktorá zdôrazňovala neduhy „juhokórejskej mentality“ a apelovala na „slušnosť“ európskeho sociálneho dialógu. Posilňoval sa dojem, že pracujúci sa v zápasoch za lepšie podmienky majú spoliehať na vplyvných jednotlivcov, podporu aktivistických skupín a účinok médií.

Jeden zo spôsobov, ako sa ľavica môže vzťahovať k bojom pracujúcich, má podobu nárazových kampaní. Predstavujú šancu zviditeľniť sa a získať body u cieľovej skupiny: dnes v Nexene, zajtra u kuriérov a kuriérok Woltu, pozajtra možno medzi zdravotnými sestrami. Táto aktivistická stratégia však príliš nepomáha pracujúcim objaviť ich vlastnú potenciálnu moc. Neprispieva ani k udržaniu kontinuity a prenosu skúseností z konfliktov. Ak, naopak, vychádzame z toho, že trieda pracujúcich sa môže oslobodiť (iba) sama, zápasy na pracoviskách treba chápať skôr ako príležitosť sledovať procesy kolektívneho učenia a zjednocovania triedy. Sú tiež zdrojom ponaučení pre budúce boje, pretože umožňujú dozvedieť sa, čo fungovalo a čo nie, aké podmienky boli v pozadí toho či onoho úspechu alebo neúspechu, čo ľudí rozdeľuje a čo ich spája, čo pôsobilo ako katalyzátor a čo ako prekážka.

Nejde to bez triezveho pohľadu na vec, ktorý sa musí povzniesť nad eufóriu z prvého štrajku v odvetví za posledných vyše sedem rokov. V tomto prípade to znamená priznať si, že nezabráni poklesu reálnych miezd v továrni. Priniesol tiež „dohodu o budúcej dohode“, ktorá firme dáva čas na premyslenie ďalšieho postupu. Tieto úskalia si uvedomujú aj odbory, no zároveň naznačujú, že ak sa vyjednávanie opäť skomplikuje, konflikt obnovia. Či je niečo také možné a ako (ak vôbec) sa zmenil pomer síl vo fabrike – to závisí od neviditeľných, no tým cennejších výsledkov štrajku, ktoré čakajú na preskúmanie.

Galéria

Čítajte v Bufete