Politické pódium v USA ovládajú ťahanice o výstavbu múru na mexickej hranici, ktorú sa za každú cenu snaží presadiť prezident Trump. Nemenej zaujímavé je však dianie v priemyselných zónach na juh od hraníc. Desaťtisíce ľudí, ktorí v severomexickom meste Matamoros vyrábajú plasty, zdravotnícke zaradenia či komponenty pre automobilový priemysel, začali od polovice januára štrajkovať. Heslom ich hnutia je „20/32“, čo je skratka pre hlavnú platovú požiadavku: 20-percentné zvýšenie platov a jednorazový bonus 32-tisíc pesos (asi 1470 eur).
Do štrajku sa od 12. januára podľa rôznych správ zapojilo 45- až 70-tisíc pracujúcich. Firmám rýchlo spôsobili škody v desiatkach miliónov dolárov. Svojimi akciami okamžite vyvolali problémy aj vo Fordovom závode Flat Rock v USA, ktorý z Mexika odoberá súčiastky. Odbory SITPME (Sindicato Industrial de Trabajadores en Plantas Maquiladoras y Ensambladoras de Matamoros, „Priemyselné odbory pracujúcich vo fabrikách a montovniach“) krátko nato ohlásili „totálne víťazstvo“. Všetkých 48 tovární v meste Matamoros pristúpilo na požiadavky pracujúcich.
Mexiko sa v posledných desaťročiach etablovalo ako jeden z najlacnejších regiónov, kde globálne firmy vyrábajú pre svetový trh. V tzv. „maquiladoras“, teda fabrikách, ktoré vlastní prevažne nadnárodný kapitál, sa platy pohybujú okolo jedného dolára na hodinu. Od vstupu Mexika do severoamerickej zóny voľného obchodu NAFTA v roku 1994 sa počet maquiladoras zvýšil na viac ako päťtisíc. Spolu s ním rástli aj zisky.
Pracujúci v maquiladoras čelia brutálnemu vykorisťovaniu. Ich pozíciu oslabuje aj v krajine rozšírená chudoba či všadeprítomné násilie zločineckých kartelov. Fabriky okrem lacnej pracovnej sily ťažia aj z daňových úľav, ktoré im poskytuje štát. Ten má tiež pod palcom odbory. Kolektívne zmluvy medzi štátom a zamestnávateľmi, ktoré sú firmám ušité na mieru, sa často podpisujú ešte predtým, než investor postaví fabriku. Takéto praktiky využívajú aj veľké automobilky ako BMW, hoci napríklad v Nemecku je niečo podobné nepredstaviteľné.
Na začiatku súčasných štrajkov stálo opatrenie, ktoré zaviedol prezident Lopez Obrador. V prihraničnej ekonomickej zóne zvýšil minimálnu mzdu na 176 pesos (asi 8 eur) na deň. Pracujúci, ktorí zarábali menej, sa pustili do boja za vyrovnanie platov. Štrajky však nezasiahli len tie fabriky, v ktorých boli mzdy pod hranicou minima. Začali sa totiž ozývať aj pracujúci z firiem, v ktorých je rast miezd naviazaný na rast minimálnej mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Prišli s výraznými platovými požiadavkami a na masových zhromaždeniach sa začali organizovať aj mimo odborov. Boje za rovnaké požiadavky sa však neprestali šíriť ani po víťazstve, ktoré dosiahli organizovaní robotníci v maquiladoras. V nedeľu dostihli aj sieť supermarketov Walmart či prevádzky spoločnosti Coca-Cola.
Zápas mexického proletariátu má výrazný medzinárodný rozmer. Štrajk u mexických autododávateľov Aptiv (pôvodne Delphi), Kemet, IGB, Levolor a Stewart Connector Systems čiastočne narušil chod automobiliek General Motors (GM) a Ford v Spojených štátoch. Mexické pracujúce pochodovali k pohraničnému mestu Bronsville v štáte Texas, kde vyzývali na cezhraničnú solidaritu. Svojím štrajkom tak vyslali dvojnásobný signál, tak po ekonomickej, ako aj po politickej linke: problémy mexických a amerických pracujúcich majú spoločného menovateľa. Nevyrieši ich žiadny plot, ale len spoločný boj za triedne záujmy.
Tieto štrajky sa pritom odohrávajú v čase, keď GM oznámili zatvorenie piatich tovární v USA a v Kanade. Severoamerických pracujúcich v autopriemysle zrejme čaká ťažký zápas. Ich kolegovia spoza južnej hranice sa im vopred ponúkli ako spojenci. Odbory UAW (USA) a UNIFOR (Kanada), ktoré združujú zamestnancov autopriemyslu, však bez ohľadu na to stavili na nacionalistickú kartu. Spustili kampaň, ktorá vyzýva na bojkot automobilov vyrobených v Mexiku. Súčasné boje mexických pracujúcich, a najmä ich medzinárodný akcent, len podčiarkujú nezmyselnosť a škodlivosť prístupu amerických a kanadských odborárskych funkcionárov.
Americké aj svetové médiá sa dosiaľ venujú najmä Trumpovej protimexickej kampani a triedne boje na mexickej hranici takmer prehliadajú. O dianí vo fabrikách doteraz informovali najmä socialistické portály wsws.org a socialistworker.org.
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…