Libanon: Od klimatických k revolučným zmenám?

Pre nedávnu eskaláciu napätia medzi Spojenými štátmi, Iránom a Irakom si svetová verejnosť nevšimla, že občianske protesty opäť zachvátili aj susedný Libanon. Pri sobotňajších zrážkach v hlavnom meste Bejrút polícia zranila viac ako tristo demonštrantov.

Prvé blokády ciest a horiace barikády sa v krajine objavili v októbri, no krajina už vtedy bola niekoľko týždňov v plameňoch. Kombinácia extrémnych horúčav, sucha a vetra vznietila v starobylých lesoch južného Libanonu viac ako sto požiarov. Obyvateľov podráždilo, že vláda do oblastí nevyslala hasičské tímy a namiesto toho uvalila novú daň z používania aplikácie WhatsApp. V duchu drzého hesla západoberlínksych squatterov a autonomistov z 80. rokov „Čo robiť, keď horí? Nechať horieť!“, mladí libanonskí protestujúci len logicky predĺžili klimatickú frontovú líniu z vidieka do mesta. Tým ju vyeskalovali a premenili na sociálne bojisko.

Odstúpenie premiéra Sáda Harírího ani prísľub reforiem 29. októbra už ambície hnutia nedokázali uspokojiť. Jedno percento najbohatších vlastní okolo štvrtiny bohatstva krajiny, kým spodnej polovici obyvateľstva patrí len 10 percent. Vláda neinvestuje do verejnej infraštruktúry, takže výpadky elektriny sú spolu s nedostatkom čistej vody (hoci v krajine nie je núdza o jej zdroje) sú na dennom poriadku. Najmä počas rastúcich letných horúčav sú mestskí obyvatelia stále viac odkázaní na elektrinu z dieselových generátorov, ktoré menia zahltené ulice na plynové komory.

Libanonské hnutie nechce klimatické, ale systémové zmeny, a preto si osvojilo heslo egyptskej revolúcie z roku 2011: „Ľud žiada pád režimu!“ Videá ako to v pripojenom odkaze dokumentujú politické uvedomenie v súčasnom hnutí, kde sú ženy v prvých radoch. Dav vyjadruje politickú súvislosť medzi hnutím v Libanone a sociálnymi bojmi v Hong Kongu, Čile, Iráne, Iraku, Alžírsku a Sudáne. Zároveň solidarizujú s hnutiami v Egypte, Sýrii, Jemene, Bahrajne a Palestíne, ktoré boli (dočasne) potlačené armádami a náboženskými milíciami.

Nerovnosti, náboženský útlak a klimatické zmeny menia Blízky Východ na výbušný kotol, ktorý generuje jednak reakčné a sektárske násilie, ale aj pokrokové spoločenské alternatívy. Úlohou nás na Slovensku je zbaviť sa strachu z týchto turbulencií a odmietnuť démonizáciu tých, ktorí odtiaľ museli utiecť. Namiesto toho treba prejaviť solidaritu a pomoc tomu novému, čo sa rodí na troskách starého.

Odkazy

• https://www.facebook.com/iranianprotestslive/posts/774089626429133
• https://www.vox.com/world/2020/1/19/21073004/beirut-lebanon-protests-300-injured
• https://www.eenews.net/stories/1061647387

Galéria

Čítajte v Bufete