Počas celého roka a za každého počasia križujú ulice miest na bicykloch. Na chrbtoch vláčia neforemné vaky s čerstvo zabaleným jedlom, na ktoré hladný kunčaft čaká v teple domova či kancelárie. Práca kuriérov a kuriérok nie je žiadnym novým vynálezom, no od pandémie sa v mestách po celom svete stal tento fenomén masovým. Výsledkom boli na jednej strane rastúce tržby platforiem a ich koncentrácia pod niekoľko veľkých firiem. Na druhej strane sa zväčšil tlak na pracovný výkon, ktorý okrem fyzického vyčerpania pre pracujúcich znamená aj viac dopravných nehôd a pracovných úrazov. Stres zo zhustenej dopravy zasahuje aj ľudí, pre ktorých verejný mestský priestor nie je pracoviskom.
Mesto Ľubľana prišlo na konci leta s plánom zaviesť pre cyklokuriérstvo povinné poznávacie značky. Magistrát tým reaguje na fakt, že poslíčkovia na dvoch kolesách už svojou besnou jazdou lezú na nervy miestnym aj turistom. Šéfovia platformy Glovo si spôsoby svojich zamestnancov nevedia vysvetliť a podporujú kroky mesta k obnoveniu poriadku. Toto rozhodnutie spustilo štrajk a protesty. Pracujúci popri lepších pracovných a platových podmienkach (namiesto jednoduchšieho pokutovania) žiadajú rozširovať cyklistické chodníky a ďalšiu infraštruktúru pre nemotorizované využívanie mestského priestoru.
Na zhoršovanie pracovných podmienok reaguje cykloproletariát aj v ďalších krajinách. Prehľad o najnovších bojoch pracujúcich pod rôznymi značkami koncernu Delivery Hero priniesol LabourNet. Spoločnosť so sídlom v Nemecku od pandémie získala podiely vo viacerých menších firiem. Dnes pod ňu patria napríklad Foodpanda (Čína, Malajzia, Mjanmarsko a Pakistan), Foodora (Nemecko), Mjam (Rakúsko), Glovo (Gruzínsko, Slovinsko a Ukrajina), E-Food (Grécko), Talabat (Spojené arabské emiráty) a Yemeksepeti (Turecku). Všade vládnu prekérne pracovné podmienky.
V centre Viedne sa v nedeľu 16. októbra odohral krátky divoký štrajk a spontánna demonštrácia zamestnanectva firmy Mjam. Zúčastnila sa jej asi stovka pracujúcich, ktorí pochodovali po frekventovanej Mariahilferstraße, pričom odchytávali a zastavovali „štrajkokazov“. Mjam zamestnáva až dvetisíc ľudí a sľubuje mzdy od dvanástich eur za hodinu. Pri odmene asi 3,27 € za zásielku a 1,23 € za kilometer sú však takéto platy často nedosiahnuteľné. Navyše sa oficiálne pracuje na dohodu, a tak kuriéri a kuriérky nedostávajú zákonný 13. a 14. plat, nemajú platenú dovolenku či práceneschopnosť. Teraz chce firma podmienky ešte zhoršiť a zmeniť schému odmeňovania v prospech prémií za rýchle doručenie štyroch a viacerých zásielok do hodiny. Je naozaj „zarážajúce“, že za takýchto podmienok si kuriérka či kuriér nerobí ťažkú hlavu z pravidiel cestnej premávky a bezpečnosti na ulici. Požiadavky cyklokuriérstva nevyjadrujú len potreby pracujúcich jedného odvetvia, ale sú v záujme obyvateľstva mesta vôbec.
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…