Taliansko počas minulého týždňa postihla vlna spontánnych štrajkov. Zamestnanci textilného, oceliarskeho, automobilového i iného priemyslu toho už majú plné zuby a odmietajú pracovať v rizikovom prostredí.
Protestujúce zamestnankyne textilky Corneliani (Veneto; na obrázku) vyslovili požiadavku, aby sa ľudia nedelili na občanov prvej a druhej kategórie – teda na tých, ktorí môžu byť v bezpečí domácej izolácie, a na tých, ktorí musia pracovať, hoci nezachraňujú životy ani nepomáhajú nakŕmiť iných.
Miestne zamestnávateľské zväzy označili štrajky za „nezodpovedné“. Redaktor talianskeho denníka il Manifesto požiadal o reakciu zamestnanca oceliarne, ktorý sa práve vracal z práce. Jeho slová podľa nás vystihujú pocity mnohých kolegov zo Slovenska:
„Ale čo iné máme robiť? Zapnem televízor alebo rádio a počúvam len, aby som zostal doma. Na Facebooku vidím obrázky, ktoré hovoria, že mám byť doma. Premiér Conte hovorí, že mám byť doma. Ale my nie sme doma. A tí, ktorí sa rozhodli, že nás prinútia ďalej pracovať, by možno zmenili názor, ak by boli s nami vo fabrike.“
Automobilka Fiat už v reakcii na štrajky zatvorila štyri závody. U nás na Slovensku sa vyrába, pretože komponenty nateraz nechýbajú a práceschopných je zatiaľ tiež dosť. A, samozrejme, nikto neštrajkuje.
Pracujeme na článku o politike koronavírusu, s ktorým sa prihlásime už čoskoro.
Čítajte v Bufete
Ako dlho ešte budeme čakať?
Ustrnutie odborárskych stratégií v národných hraniciach stiahne celé európske hnutie pracujúcich na plytčinu nacionalizmu. Čítať ďalej…
Skoncujme s falošnou dilemou „práca vs. životné prostredie“
Robotnícky environmentalizmus skupiny z Porto Marghera prepojil prácu s komunitou v boji proti „škodlivosti“. Čítať ďalej…
„Od prvého chleba po poslednú slobodu“
Mladá generácia nesie prísľub čohosi lepšieho, než je to, čo ponúkajú islamisti. Čítať ďalej…
