Nedávno sa v bratislavskom Volkswagene po trinástich kolách skončilo kolektívne vyjednávanie. Jeho výsledok?
Nová kolektívna zmluva bude platiť štyri roky a zahŕňa zvýšenie tarifných miezd v niekoľkých krokoch: o 3,5 % (v roku 2019), 4,2 % (v roku 2020) a dvakrát po 4,5 % (v rokoch 2021 a 2022). Zamestnanci okrem toho dostanú tri jednorazové bonusy v celkovej výške 800 €.
Súčasťou novej dohody je aj predĺženie platenej prestávky o päť minút.
Firma sa v zmluve zaviazala, že počas najbližších piatich rokov nebude prepúšťať v dôsledku organizačných zmien a nadbytočnosti. V oficiálnom stanovisku sa táto dohoda charakterizuje ako „garancia zabezpečenia zamestnanosti na 5 rokov“.
Dôvod na spokojnosť? Ako sa to vezme.
Výsledkom štrajku v roku 2017 bola dohoda o postupnom zvýšení platov o 14,12 % počas 27 mesiacov – teda o necelých 6,3 % ročne. Teraz sa platy zvýšia spolu o 17,75 % počas 36 mesiacov – čiže asi o 5,9 % ročne. Jednou z požiadaviek štrajku v roku 2017 bolo predĺženie prestávok, čo sa však nepodarilo dosiahnuť. Teraz bude prestávka dlhšia o päť minút. Výsledok, ktorý odbory dohodli bez nátlakových akcií, sa príliš nelíši od toho, na ktorý bol potrebný štrajk…
Odbory počas vyjednávania avizovali, že viac ako na mzdy sa budú zameriavať na stabilitu pracovných miest. Počas uplynulého polroka však závod opustilo tritisíc ľudí. Patrilo k nim aj 800 kmeňových zamestnancov, ktorým nepredĺžili zmluvy. Nová kolektívna zmluva tak prichádza „s krížikom po funuse“: podnik sa práve zbavil asi pätiny pôvodného počtu pracovníkov.
Navyše, záruky, ktoré firma dala, nie sú absolútne. Zachovanie pracovných miest je podmienené flexibilitou na strane zamestnancov: „Táto garancia bude vyžadovať od zamestnancov flexibilný prístup v prípade nevyhnutných organizačných zmien a ochotu v zmysle udržania pracovného miesta nastúpiť aj na iné ponúkané pracovné miesto.“
Volkswagen vytrvalo strašil tým, že sa hrá o budúcnosť bratislavského závodu. „Rozhoduje sa o nových výrobných programoch. A ak zo Slovenska do Wolfsburgu nevyšleme správny signál, hrozí, že sa dostaneme na druhú koľaj. Ktovie, čo všetko z toho môže byť – prepúšťanie, postupný útlm…“ Táto rétorika fungovala a firma môže byť spokojná. Pozrime sa na uplynulý polrok z jej pohľadu:
Bez akéhokoľvek odporu sa podarilo škrtnúť tritisíc miest, čo umožní značné úspory.
Celé vyjednávanie prebehlo pokojne, za zavretými dvermi, bez akýchkoľvek náznakov eskalácie konfliktu.
Dohodnuté zvyšovanie platov bolí menej než naposledy: je miernejšie a týka sa menšieho počtu ľudí.
Garancia zamestnanosti je výborný spôsob, ako celú dohodu predať zamestnancom. Navyše, necháva otvorené alebo aspoň pootvorené viaceré vrátka – napríklad konto pracovného času či možnosť prepustiť zamestnanca v prípade, ak nebude súhlasiť s preradením na (horšie) miesto.
Nakoniec to najlepšie: na štyri roky je zaručený sociálny zmier.
(Na obrázku mzdy podľa tarifných tried po nadchádzajúcich zvýšeniach.)
Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…